🐸 Žabacia legenda: O žabe, ktorá porazila smrť

(a o tom, ako ju ostatné žaby začali uctievať)

V jednom starom močiari žila žaba menom Žabana Neporaziteľná.
Nebola najväčšia.
Nebola najrýchlejšia.
Nebola ani najhlasnejšia (to bola Žaba C, ktorá kvákala tak silno, že komáre padali zo vzduchu).

Ale Žabana mala jednu zvláštnu vlastnosť:

bola tak tvrdohlavá, že aj smrť si pri nej povedala: „Na toto nemám nervy.“

🐸 Ako to celé začalo

Jedného dňa sa Žabana vybrala na lov komárov.
Skákala, kvákala, špliechala, až sa dostala na miesto, kde by žiadna normálna žaba nešla:

k starému, hlbokému bahnu, ktoré pohltilo už nejednu neopatrnú žabu.

Ostatné žaby kričali:

„Nechod tam!“

„To je smrť!“

„To bahno má vlastnú osobnosť!“

Ale Žabana len mávla labkou:

„Kvááák, smrť je pre slabochov.“

A skočila.

🐸 Bahno ju pohltilo… ale nie úplne

Najprv to vyzeralo zle.
Bahno ju stiahlo, zabublalo, zavrelo sa nad ňou.

Žaby si už pripravovali smútočné kvákanie.

Ale zrazu…

BLOP!

Žabana vyletela z bahna ako korková zátka.

Celá od bahna.
Celá špinavá.
Ale živá.

A povedala:

„To bahno ma chcelo zjesť.
Ale ja som mu povedala, že som príliš tvrdohlavá.“

Smrť, ktorá tam sedela v tieni vŕby, si povzdychla:

„Ja na túto žabu nemám.“

A odišla.

🐸 Ako sa z nej stala legenda

Keď ostatné žaby videli, že Žabana prežila niečo, čo nikto prežiť nemal, začali ju uctievať.

Nie ako bohyňu.
Nie ako proroka.
Ale ako žabu, ktorá je tak tvrdohlavá, že ju ani smrť nechce riešiť.

Začali jej nosiť:

najväčšie komáre,

najlepšie miesta na lekne,

a dokonca jej postavili malý bahenný oltár (ktorý sa okamžite rozpadol, lebo bol z bahna).

Žabana sa tvárila skromne, ale vnútri si hovorila:

„Konečne ma niekto berie vážne.“

🐸 A čo na to vietor?

Vietor sa jedného večera prehnal ponad močiar, videl žaby, ako sa klaňajú Žabane, a povedal:

„Vy ju uctievate, lebo porazila smrť?“

Žaby prikývli.

Vietor sa zasmial tak silno, že sa lekno otočilo hore nohami.

„Smrť ju neporazila len preto, lebo sa jej nechcelo hádať.“

Žabana sa zamračila.
Ostatné žaby sa zamysleli.
A potom povedali:

„Tak to je ešte väčší dôvod ju uctievať.“

A vietor len odfúkol:

„Močiar je zvláštne miesto.“

🐸 Záver legendy

Žabana Neporaziteľná žila dlho.
Veľmi dlho.
A keď sa jej raz spýtali, ako sa jej podarilo poraziť smrť, odpovedala:

„Neporazila som ju.
Len som ju unavila.“

A to je najžabacejšia forma nesmrteľnosti, aká existuje.