Keď žaby založili svoj filozofický krúžok, rozhodli sa, že ich múdrosť nesmie zostať len pri potoku.
Nie, nie — to by bolo príliš malé publikum pre také veľké myšlienky.
A tak sa začali šíriť dolinou, aby „priniesli svetlo poznania všetkým tvorom“.
Samozrejme, každá žaba si pod „svetlom poznania“ predstavovala niečo iné.
🐸 Skutok prvý: Osvietenie rýb
Žaby skočili do vody a začali rybám vysvetľovať:
„Voda je mokrá. To je základná pravda existencie.“
Ryby sa na ne pozerali cez bubliny a mysleli si svoje.
Jedna kaporica dokonca prevrátila oči tak silno, že sa skoro prevrátila na bok.
Žaby to vyhodnotili ako znak hlbokého súhlasu.
🐸 Skutok druhý: Poučenie vtákov
Žaby vyskočili na breh a zakvákali na vtáky sediace na konároch:
„Lietanie je preceňované. Skúste si niekedy skočiť do bahna. To je skutočná sloboda.“
Vtáky sa na seba pozreli, potom na bahno, potom späť na žaby.
A rozhodli sa, že dnešná diskusia je mimo ich kompetencií.
🐸 Skutok tretí: Prednáška pre myši
Žaby sa postavili pred skupinku myší a začali:
„Kvákanie je univerzálny jazyk. Ak mu nerozumiete, je to len preto, že ste sa málo snažili.“
Myši sa snažili.
Naozaj.
Ale jediné, čo dokázali, bolo:
„kvik“
„kvik-kvik“
a jeden odvážny pokus o „kvrrrk“, ktorý znel ako myš s chrípkou.
Žaby to vyhodnotili ako pokrok.
🐸 Skutok štvrtý: Pokus naučiť vietor kvákať
Toto bol ich najambicióznejší projekt.
Postavili sa na kameň, nadýchli sa a začali kvákať smerom k vetru:
„Kvááák! Kvááák! Kvááák!“
Vietor chvíľu počúval.
Potom sa jemne rozfúkal.
A nakoniec tak silno, že žaby popadali z kameňa ako hrušky zo stromu.
Keď sa pozbierali, tretia žaba vyhlásila:
„Vietor sa hanbí. Ale cítili ste to? Skoro kvákol.“
Vietor sa rozfúkal ešte viac.
To už nebol smiech.
To bol výbuch smiechu.
😂 Záver
Na konci dňa žaby zvolali slávnostné zasadnutie a zhodnotili svoje úspechy:
ryby „pochopili“ mokrosť vody
vtáky „pochopili“, že bahno je sloboda
myši „pochopili“, že kvákanie je ťažké
vietor „pochopil“, že žaby sú neodbytné
A predseda krúžku (tá najmenšia žaba s najväčším egom) vyhlásil:
„Dnes sme urobili veľký krok pre žabstvo.
A malý krok pre všetkých ostatných, ktorí nás ignorovali.“
Kazateľ s prorokom to počuli z diaľky.
Kazateľ sa usmial.
Prorok prikývol.
A vietor?
Ten sa rozfúkal tak jemne, že to vyzeralo, akoby žabám dával potlesk.
Alebo ich len chcel odfúknuť späť do vody.
Ťažko povedať.
