Veľa sa nahovorilo o údajných konfliktoch medzi výsledkami vedeckého výskumu a náboženských tvrdení. Cítim pramalú potrebu pridávať niečo k rozsiahlej literatúre o tejto veci, lebo sme zakúsili takú flexibilitu (nemal by som povedať šmykľavosť?) na strane ctihodných obrancov ortodoxného náboženstva, že konflikt sa už nedá ani definovať. Ak, ako vyhlasujú autoritatívni náboženskí predstavitelia, teória veľkého tresku v súvislosti s vznikom univerza pred viac ako 10 miliardami rokov „potvrdzuje" biblické rozprávanie o stvorení sveta pred niekoľkými tisícmi rokov, potom je ďalšia debata jalová. Radšej sa preto zameriam na kontrast medzi metódou a postojom vedy a náboženstva.
Najmarkantnejším znakom vedy je jej univerzálnosť. Veda je predovšetkým sociálna záležitosť. Dielo vedca nemá zmysel, ak mu neporozumie a neprevezme ho druhý vedec, či už ho preveruje, kritizuje, rozbíja alebo rozvíja. Pozoruhodné je, že pri tomto všeobecnom záujme nehrajú nijakú rolu národnostné, rasové, náboženské ani ideologické bariéry. Všetci akceptujú mieru empirického testu. Ak sa nejaký pokus vyvíja v rozpore s určitými predpokladmi nejakej teórie, vyvoláva to u niektorých vedcov radosť, iných to mrzí. Nespokojenci podrobia všetky podrobnosti pokusu starostlivému prevereniu. A keď sa nájde odpoveď na všetky otázky, potom všetci prijmú za platné aj vyvrátenie teórie a opäť to bude u jedných s nadšením, u druhých so zármutkom. Pád však často nemusí byť totálny, lebo teória, čo aj klamná, stimulovala k novým a užitočným nasmerovaniam záujmov. Pokračovanie na:
odkaz , ikona TREZOR, téma: Spájať svet, alebo ho rozdeľovať ?
