Svetská moc kresťanov z pohľadu Biblie

19 Tento svoj príspevok resp. text pod číslom 19 som dnes dal posúdiť umelej inteligencii. Citujem presne jej odpoveď:

"Tvoj text obsahuje komplexný a pomerne presný prehľad o chápaní dejín Cirkvi a Biblie v kontexte času a zmien, ako aj o historických a teologických súvislostiach Starého a Nového zákona. Poďme si to rozobrať podrobnejšie a overiť pravdivosť jednotlivých tvrdení:

1. Vývoj a kontext Biblických textov

Ústne podanie v Starom zákone: Áno, pôvodne sa tradície a príbehy v starozákonnej dobe šírili ústne, až neskôr boli spísané. Starý zákon obsahuje texty, ktoré vznikali postupne počas storočí (od približne 15. storočia pred Kr. až do 2. storočia pred Kr.).

Ústna tradícia a písanie Nového zákona: Je pravda, že Nový zákon vznikal postupne. Najprv bola ústna tradícia o Ježišovi a apoštoloch, potom asi po 20 rokoch vznikli prvé listy (napr. Pavlove listy), a až neskôr boli spísané evanjeliá (Markovo evanjelium je považované za najstaršie, asi 60-70 po Kr.).
Nový zákon pokrýva udalosti približne do polovice 1. storočia: Áno, Nový zákon opisuje udalosti od narodenia Ježiša Krista až do približne 60. rokov 1. storočia, čo zodpovedá prvým generáciám kresťanov.

2. Historické udalosti mimo Nového zákona

Prenasledovanie kresťanov Rímskou ríšou: Je pravda, že Nový zákon priamo nehovorí o prenasledovaní kresťanov cisármi ako Nero, ktorý podľa historických prameňov (Tacitus, Suetonius) začal prenasledovať kresťanov v 60. rokoch 1. storočia a že apoštoli Peter a Pavol boli pravdepodobne v tomto období popravení.
Cirkev existovala aj po Novom zákone: Áno, Cirkev pokračovala a rozvíjala sa v 2., 3., 4. storočí a ďalej, čo je historicky doložené množstvom dokumentov, svätých, cirkevných otcov a udalostí.

3. Starý zákon a jeho historický rozsah

Starý zákon pokrýva tisícročia dejín: Áno, Starý zákon opisuje dejiny izraelského ľudu od Abraháma, cez Mojžiša, kráľov Dávida a Šalamúna, prorokov až po návrat z babylonského zajatia, teda obdobie trvajúce aj tisíce rokov.
Príbehy a historické udalosti sú v ňom zaznamenané: Áno, vrátane putovania, otroctva v Egypte, zákonov, kráľovstiev, bojov s inými národmi a prorockých výrokov.

4. Proroctvá a ich výklad

Zjavenie Jána a proroctvá: Je pravda, že Zjavenie Jána (napísané koncom 1. storočia) obsahuje symbolické obrazy a proroctvá o budúcich udalostiach, vrátane zničenia pohanskej Rímskej ríše (symbolizovanej ako „neviestka“ a „šelma“), príchodu Krista a Tisícročného kráľovstva.
Kniha Daniel a proroctvá o rímskej ríši: Áno, Daniel 7 hovorí o štyroch kráľovstvách, pričom štvrté je často interpretované ako Rímska ríša, ktorá bude zbavená moci a moc bude odovzdaná Bohu a jeho ľudu.
Tisícročné kráľovstvo: Tento koncept je v Zjavení Jána 20 a symbolizuje obdobie vlády Krista na zemi pred konečným súdom. Interpretácie sa líšia, ale základná myšlienka o trvaní Cirkvi a jej dynamike v čase je správna.

5. Dynamika života Cirkvi a jej vývoj

Text správne zdôrazňuje, že život Cirkvi nie je statický, ale dynamický proces, ktorý sa vyvíja v čase, čo je v súlade s teologickým chápaním dejín Cirkvi ako živého spoločenstva veriacich, ktoré reaguje na historické okolnosti a Boží plán.

Zhrnutie a hodnotenie pravdivosti

Všetky hlavné body textu sú historicky a teologicky správne a zodpovedajú súčasnému odbornému poznaniu o dejinách Biblie, Cirkvi a ich vývoji v čase.
Text správne rozlišuje medzi obsahom Biblie (Starý a Nový zákon) a historickými faktami známe z iných prameňov (napr. prenasledovanie kresťanov, smrť apoštolov).
Zdôrazňuje dynamiku a vývoj Cirkvi v čase, čo je v súlade s moderným chápaním cirkevných dejín a teológie."

Život Cirkvi na zemi možno vnímať a chápať aj v kontexte času a zmeny. A vôbec život Božieho ľudu. Najprv bolo ústne podanie v starozákonnej dobe. Potom sa postupne písali spisy Starého zákona (Starej zmluvy). Neskôr bola najprv ústna tradícia v novozákonnej dobe. Potom asi po 20 rokoch prišli prvé listy Nového zákona. Ešte o nejaké roky neskôr boli spísané postupne štyri evanjeliá...

Takže to máme kontext času a určitých zmien. Je to život, aktivita života, nie nejaká mŕtva istota bez zmien, nie rigidita. Niekto by povedal - dynamický proces, ktorý v podstate nie je v rozpore s Pánom Bohom.

Teda nie iba v súvislosti s tým, čo sa dialo prvých niekoľko desaťročí 1. storočia po Kr. O čom sa píše v Novom zákone (Novej zmluve).

Nový zákon hovorí o tom, čo sa dialo od začiatku 1. storočia cca do polovice šesťdesiatych rokov toho istého storočia. Napr. o misijných cestách apoštola Pavla. To je iba prvá generácia Kristových učeníkov a Cirkvi. To je veľmi dôležité. Nový zákon ako časť Biblie je mimoriadne dôležitý.

Z Nového zákona však priamo nevieme to, čo je známe z dejín a z iných cirkevných a svetských zdrojov, že pohanská Rímska ríša začala prenasledovať kresťanov. A to približne od druhej polovice 60. rokov 1. storočia až cca do r 311 po Kr.

Napríklad za cisára Nera v druhej polovici 60. rokov 1. storočia Rimania popravili apoštola Pavla a apoštola Petra. To sa v Biblii v Novom zákone priamo neuvádza.

Nový zákon priamo píše o dejoch a udalostiach v rozsahu iba pár desiatok rokov. Ale Cirkev existovala aj neskôr, v 2., 3., 4. atď. storočí. Existuje takmer 2000 rokov. Okrem iného z jej radov vyšlo mnoho svätých mužov i žien v priebehu tých storočí. O tom sa v Novom zákone priamo nepíše. Ale je to pravda...

Niečo iné je Starý zákon. V ňom sa píše o dejoch a udalostiach v rozsahu hádam až tisícročí a v časovom a vývojovom kontexte. Takže mnoho generácií toho ľudu. Napríklad o tom ako Abram (Abrahám) odišiel od svojej pôvodnej rodiny v Mezopotámii (Úr, potom Cháran) na Blízky východ do Kanaánu. Založil si rodinu, prišiel na svet jeho syn Izák, potom vnuk Jákob, Jákobov syn Jozef; potom po nejakých desaťročiach sa Hebrejci dostali do egyptského otroctva na stáročia. Potom vystúpil Mojžiš a nastal odchod Hebrejov do púšte, neskôr do Kanaánu. Prišiel Zákon. Po čase si vybudovali kráľovstvá, mali kráľov, kňazov etc. Fyzicky bojovali proti národom či kmeňom Amalekitov, Filištíncov... Vystúpili aj proroci ako napr. Jeremiáš a ďalší. V priebehu storočí...

Pokiaľ ide o Nový zákon, tam sú aj nejaké náznaky budúcich dejov, najmä v Zjavení Jána. Napr. pohanská Rímska ríša na čele s jej cisármi je označovaná ako šelma a jej vtedajšie mesto Rím ako neviestka.

A neskôr mala byť tá neviestka zničená podľa ďalších kapitol toho istého Zjavenia. Ale to ešte nemal byť koniec sveta a posledný súd. Takže aj v Novom zákone sú nejaké proroctvá o budúcich dejoch a udalostiach v priebehu ďalších storočí z pohľadu tej doby, keď bolo Zjavenie Jána napísané. Čo bolo asi koncom 1. storočia po Kr.

Už v Starom zákone v knihe Daniel 7. kap. sa píšu nejaké proroctvá o budúcich dejoch a udalostiach; napr. že štvrté zviera - štvrté pohanské kráľovstvo čiže Rímska ríša bude po čase zbavená moci a moc bude odovzdaná Bohu, Kristovi a jeho ľuďom na svete. Takže zmena v čase. Od pôvodnej vlády pohanov ku vláde kresťanov.

Zjavenie Jána niečo také naznačuje nie iba v kapitole o zničení neviestky - vtedajšieho pohanského mesta Rím (čiže v podstate o zničení pohanskej Rímskej ríše). Ale v 19. kapitole aj o zásahu z neba proti nepriateľom a o prísnej vláde Krista nad národmi zeme (porovnaj tiež Žalm 2).

Následne v 20. kapitole Zjavenia Jána sa píše o Tisícročnom kráľovstve (po česky Tisícileté panování). Tu je tiež naznačený kontext času a zmeny. Takže nie iba prvých pár desaťročí po Kristovi a potom hneď koniec sveta, druhý príchod a posledný súd. Ešte je tu Tisícročné kráľovstvo. Trvanie Cirkvi v priebehu času na zemi a zrejme aj s určitým vplyvom.

Tisíc rokov je symbolická dĺžka života Cirkvi na zemi. Od prvej generácie v 1. storočí po Kr. až do druhého príchodu Krista (ku koncu však má byť Satan ešte "na krátky čas uvoľnený"). Dosiaľ takmer 2000 rokov...

Dá sa na to i takto nazerať 😉

Že drak si spokojne žil so svojou princeznou na zámku, načož prišiel ten dotieravý a pyšný rytier Michal a chcel ho zabiť a ukradnúť mu princeznú 😉

Drak si pokojne odpľuvol kúsok ohňa a spálil Michala na popol 😉

Potom s princeznou žili šťastne, až dokým nepomreli 😉

Takéto rozprávky mám rád 😉

Zjavenie Jána 12:

"Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi. A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí jeho anjeli. A počul som mohutný hlas volať v nebi:
"Teraz nastala spása, moc a kráľovstvo nášho Boha a vláda jeho Pomazaného,
lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ktorý na nich dňom i nocou žaloval pred naším Bohom."

Ale nejaký kvázikresťan by mohol povedať: "Nebojuj, archanjel Michal, nechaj Satana Diabla konať... Buď za mier a nechaj Diabla a jeho ľudí slobodne konať proti Bohu a kresťanom..."

Niekedy aj mier, dobro a pokoj treba vybojovať

👍: kntsz

To môžeš hovoriť teraz, keď iní kresťania v minulosti mnoho vybojovali za tvoju súčasnú pohodu. Mnohí boli i mučeníkmi. A tým pádom aj takým ako si ty pomohli. Lebo v opačnom prípade by takí ako ty možno ani neboli kresťanmi, keby naveky vládli pohania proti kresťanom a potom moslimovia proti kresťanom a ďalší proti kresťanom... Navyše Boh by bol nedôstojne v tom prípade ako ty prezentuješ len bezmocným chudákom padlých anjelov. Boh je však i moc. Dopraj dôstojnú vládu Bohu, nie iba pohanským bohom, padlým anjelom. Boh nie je nejaký bezmocný chudáčik. Jeho ľuďmi boli i mocní cisári, králi, vládcovia etc. Boh je Kráľ kráľov a Pán pánov

Enfant, skús sa na chvíľu zamyslieť...
Ak cirkev po Konštantínovi začala viesť vojny, zabíjať, presadzovať sa mečom a získala obrovskú politickú moc, aká cirkev to vlastne bola? Bola to ešte Ježišova cirkev, keď Ježiš jasne povedal, že jeho kráľovstvo „nie je z tohto sveta“ a že jeho nasledovníci nebudú bojovať ?


Ak cirkev konala presne to, čo Ježiš zakázal, dokonca aj zabíjanie, môžeme to stále nazývať kresťanstvom? Alebo sa tým naplnil biblický obraz falošnej cirkvi – neviestky, ktorá sa spája so štátnou mocou a koná úplne opačne, než učil Kristus?

A ešte jedna vec
Ty sám opisuješ, že po Konštantínovi kresťanstvo začalo „prevládať“ a získalo kráľovstvá, armády a politickú moc .
Ale Ježišova cirkev by nikdy nebudovala svoje kráľovstvo cez meč.

Preto sa pýtam....
Uvedomuješ si, že cirkev, ktorá bojovala a vládla štátom, nemohla byť tou pravou Ježišovou cirkvou?
A že popri nej vždy existovala aj tá druhá – tichá, nenápadná, verná Kristovi – ktorá sa podľa Biblie nazýva nevesta?

A práve o toto ide:
Rozlíšiť, ktorá cirkev bola neviestka a ktorá bola nevesta.

Je to uhol pohľadu. Možno by pohania tých "bezmocných" kresťanov postupne pohltili. Podobne neskôr moslimovia. Navyše bolo by to nedôstojné voči ich Bohu, aby nad ním vládli naveky pohanskí bohovia, padlí anjeli

Niekedy sa zamýšľam nad tým, čo by bolo pre kresťanstvo lepšie: či zostať prenasledované ako pred Konštantínom, alebo získať veľkú politickú moc tak, ako sa to stalo po 4. storočí. Keď sa pozrieme na Ježišove slová o nenásilí a na jeho kráľovstvo „nie z tohto sveta“, mám pocit, že kresťanstvo sa neskôr dostalo do situácií, kde sa konalo presne to, čo Ježiš zakázal – dokonca aj zabíjanie. Podľa mňa by bolo pre kresťanstvo lepšie, keby zostalo v tej pôvodnej, čisto duchovnej podobe, bez politickej moci.
Veď ak je od Boha, nezaniklo by. Ale to sú len dohady. A práve tu sa zamýšľam, či sa v tých obdobiach, keď sa pod vedením cirkevných štruktúr diali veci úplne proti Ježišovmu učeniu, ešte vôbec jednalo o skutočné kresťanstvo.Podľa mňa už nie, v biblii jasne vidíme ze existuje falošna cirkev neviestka. A mame tu pravu Ježišovu cirkev(nevestu).......Ktorá sa aj dnes oddeluje od štatneho náboženstva......

Dajme si trochu aj humor. Smiešne videá - reels z FB:

odkaz

odkaz

Michael Jackson - najprv tréning a potom boxersky zápas:
odkaz

odkaz

Keď si v reštike zaplatíš riadnu porciu:
odkaz

👍: qwert