Svet bez kresťanstva by bol pre dnešného humáneho človeka nepredstaviteľný.

1. Vzdelávanie žien a ich postavenie
V starovekom Grécku alebo Ríme bola žena väčšinou vnímaná ako majetok otca alebo manžela. Jej vzdelanie bolo obmedzené na domácnosť.
Kresťanský zlom: Kresťanstvo od začiatku kládlo dôraz na to, že duša ženy má rovnakú hodnotu ako duša muža.
Kláštory ako prvé univerzity pre ženy: V stredoveku boli ženské kláštory jediným miestom v Európe, kde ženy mohli študovať filozofiu, hudbu, medicínu alebo latinčinu. Ženy ako Hildegarda z Bingenu boli v tej dobe uznávanými intelektuálnymi kapacitami, čo bolo v nekresťanských kultúrach takmer nemysliteľné.
Gramotnosť: Protestantizmus neskôr trval na tom, aby každý (aj dievčatá) vedel čítať, aby si mohol prečítať Bibliu. To vytvorilo základ pre povinnú školskú dochádzku pre všetkých bez rozdielu pohlavia.
2. Vznik univerzít
Celý systém moderného vysokého školstva je kresťanský vynález.
Univerzity v Bologni, Paríži alebo Oxforde vznikli z katedrálnych škôl. Kresťanská viera v „Boha rozumu“ viedla k presvedčeniu, že skúmanie sveta je spôsob, ako uctievať Stvoriteľa.
Na rozdiel od iných kultúr, kde sa vedomosti len memorovali, európska univerzita zaviedla disputáciu (kritickú diskusiu), čo je základ modernej vedy.
3. Moderná veda (Viera v poriadok)
Ateisti radi tvrdia, že náboženstvo a veda sú nepriatelia, ale historici vedy hovoria opak.
Prečo veda vznikla na Západe? Pretože kresťanstvo verilo, že vesmír stvoril rozumný Boh, a preto musí byť vesmír logický a zákonitý.
Väčšina zakladateľov vedy (Newton, Kepler, Mendel, Pascal, dokonca aj autor teórie veľkého tresku – kňaz Georges Lemaître) boli veriaci ľudia, ktorí verili, že objavovaním prírodných zákonov „myslia Božie myšlienky po ňom“.
4. Nemocnice a charitatívny systém
V starovekom svete existovala medicína (lekári pre bohatých), ale neexistovala nemocnica ako inštitúcia pre každého.
Kresťania vnímali starostlivosť o chorých ako náboženskú povinnosť. Prvé nemocnice (xenodochia) vznikali pri kláštoroch a starali sa o ľudí zadarmo.
Koncept ošetrovateľstva (dodnes viditeľný v oslovení „sestra“) pochádza od rehoľných sestier, ktoré sa obetovali pre chorých aj počas morových epidémií, kedy ostatní utekali.
5. Právna ochrana detí a slabých
Kresťanstvo prinieslo revolúciu v tom, koho spoločnosť považuje za „človeka“.
Ochrana detí: V Ríme bolo bežné a legálne „vystaviť“ (nechať zomrieť) neželané dieťa. Kresťanstvo to postavilo mimo zákon ako vraždu.
Zrušenie gladiátorských hier: Boli to práve kresťanskí cisári (pod vplyvom mníchov ako Telemachus), ktorí zastavili vraždenie ľudí pre zábavu davu.
6. Architektúra a umenie ako „Otázka pre večnosť“
Kresťanstvo vytvorilo estetický kódex Západu. Katedrály nie sú len budovy; sú to pokusy „zakotviť nebo na zemi“.
Viera, že krása je odrazom Boha, viedla k rozvoju polyfónnej hudby, perspektívy v maľbe a gotickej architektúry, ktorá posúvala hranice technických možností človeka.

Sekulárny humanista dnes vlastne žije v dome, ktorý postavilo kresťanstvo, hoci na dvere dal novú menovku a vymenil nábytok.
​Tu je finálne zhrnutie toho, ako kresťanské korene „napájajú“ naše moderné hodnoty:
​1. Rovnosť (Imago Dei)
​Pred kresťanstvom bola nerovnosť normou. V Indii boli kasty, v Grécku a Ríme otroci a slobodní. Myšlienka, že predavač v obchode má rovnakú ľudskú dôstojnosť ako miliardár, pochádza z biblickej vety: „Boh stvoril človeka na svoj obraz.“ Bez tohto teologického základu je „rovnosť“ len prázdny politický slogan, ktorý sa v prírode nikde nevyskytuje.
​2. Sloboda jednotlivca (Slobodná vôľa)
​Kresťanstvo urobilo z viery a morálky osobné rozhodnutie. Boh nikoho nenúti, aby ho miloval. Táto myšlienka, že jednotlivec má svedomie, ktoré je nadradené štátu alebo kmeňu, je základom západného liberalizmu. Ak by sme nemali koncept „duše“, ktorá je zodpovedná priamo Bohu, jednotlivec by bol v histórii vždy len majetkom štátu.
​3. Empatia k iným (Milosrdný Samaritán)
​V antike bolo milosrdenstvo vnímané ako slabosť. Ak ste pomáhali niekomu, kto vám to nemohol vrátiť, boli ste považovaní za hlupáka. Ježišovo podobenstvo o Samaritánovi zmenilo svet: blížny nie je len ten z tvojho kmeňa, ale každý človek v núdzi. To je skutočný prameň moderného zdravotníctva a sociálneho štátu.
​4. Sekularizmus (Dajte cisárovi, čo je cisárovo)
​Mnoho ľudí si myslí, že sekularizmus je nepriateľom kresťanstva. V skutočnosti ho kresťanstvo vymyslelo. Ježiš prvýkrát v dejinách oddelil náboženskú moc od politickej. V islame alebo v starovekom Egypte bol panovník zároveň bohom alebo jeho priamym vykonávateľom. Kresťanstvo tým, že odmietlo zbožštiť cisára, vytvorilo priestor pre nezávislú občiansku spoločnosť.
​5. Lineárny pokrok (Cesta k lepšiemu)
​Väčšina starovekých kultúr vnímala čas cyklicky – ako neustály kolobeh, z ktorého niet úniku. Kresťanstvo prinieslo predstavu, že dejiny majú začiatok, smer a cieľ. To dalo západnej civilizácii ohromný motor: vieru, že svet sa dá a má meniť k lepšiemu. Moderná veda a technický pokrok sú deti tejto kresťanskej nádeje.
​Paradox moderného sveta
​Žijeme v dobe, kedy sa mnohí snažia tieto korene vytrhať. Problém je, že:
​Liberalizmus bez kresťanstva sa mení na čistý egoizmus (každý chce len svoje práva, ale nikto nechce povinnosti).
​Rovnosť bez Boha sa mení na šedú uniformitu alebo sociálne inžinierstvo.
​Empatia bez pravdy sa mení na prázdny sentiment, ktorý nevie rozlíšiť dobré od zlého.
​Záver:
Všetko, čo si na modernom svete vážime, je vlastne „kresťanstvo v civile“. Je dôležité si to pripomínať nie preto, aby sme niekoho nútili chodiť do kostola, ale aby sme pochopili, že ak zničíme základ, na ktorom náš dom stojí, celá tá krásna stavba ľudských práv sa nám môže zrútiť na hlavu