Pojem Kultúrny kresťan medzi intelektualmi

Psychologická pravda o človeku
Kresťanská morálka je geniálne realistická v tom, ako vníma človeka. Na rozdiel od naivných sekulárnych ideológií netvrdí, že ľudia sú od prírody dokonalí a stačí len zmeniť systém, aby nastal raj.
Kresťanstvo hovorí, že každý človek v sebe nesie hlbokú morálnu chybu (koncept dedičného hriechu) a má sklon k zlu. Preto kladie obrovský dôraz na osobnú zodpovednosť, pokoru, sebareflexiu a odpustenie.
​3. Jediná skutočná ochrana pred právom silnejšieho
​Čistá príroda (evolúcia) nepozná morálku, pozná len prežitie najsilnejšieho a elimináciu slabých. Ak odmietneme kresťanskú morálnu pravdu, že aj ten najslabší, najchorľavejší a najmenej produktívny človek má nekonečnú hodnotu, nemáme žiadny racionálny dôvod, prečo ho chrániť. Bez kresťanského podložia sa humanizmus stáva len neudržateľným sentimentom. Kresťanstvo prinieslo morálnu pravdu, ktorá otočila logiku sveta: silný tu nie je na to, aby utláčal slabého, ale aby mu slúžil a chránil ho.

​V období osvietenstva a neskôr v ére radikálneho ateizmu bolo kresťanstvo vnímané ako „nutné zlo“ – niečo, čo ľudstvo v temnej minulosti potrebovalo, aby malo aký-taký poriadok, ale z čoho už moderný človek vyrástol. Dnes sa však karta obracia a vzdelaní ľudia si uvedomujú, že kresťanská morálka nie je len nejaký historický prežitok, ale v hlbokom zmysle slova morálna pravda o fungovaní ľudskej spoločnosti.
​Pojem „morálna pravda“ tu neznamená, že človek musí veriť v teologické dogmy. Znamená to, že kresťanstvo objavilo a sformulovalo objektívne pravidlá, bez ktorých slobodná a humánna civilizácia proste nedokáže fungovať.
​Tu sú tri dôvody, prečo sa z „nutného zla“ stáva uznaná „morálna pravda“:
​1. Pragmatická pravda: Funguje to v realite
​V pragmatickej filozofii platí: To, čo je pravdivé, sa pozná podľa toho, či to v dlhodobej praxi prináša dobré ovocie.
Keď západná civilizácia postavila svoje zákony na kresťanskej morálke (rovnosť ľudí, posvätnosť života, sloboda svedomia, odpustenie), vytvorila najbohatšiu, najslobodnejšiu a najhumánnejšiu spoločnosť v dejinách.

Pojem Kultúrny kresťan medzi intelektualmi naberá na sile.
Keď vzdelaní ľudia na Západe analyzujú náboženstvá, dochádzajú k záveru, že každé z nich má svoju estetickú a filozofickú hodnotu, ale len kresťanstvo namiešalo ten správny koktail hodnôt, ktorý umožnil vznik modernej slobody.
Žiadne iné náboženstvo nedokázalo tak dokonale prepojiť:
Dôraz na jednotlivca (ty sám nesieš zodpovednosť pred Bohom, nie tvoj kmeň alebo kasta).
Radikálnu rovnosť všetkých ľudí (každý má rovnakú dôstojnosť).
Lineárny čas (svet smeruje k lepšiemu, má zmysel objavovať vedu a liečiť choroby).
Preto hovoria: Môžeme rešpektovať Korán, čítať Védy a meditovať s Budhom, ale ak chceme žiť v slobodnej, demokratickej spoločnosti, musíme si priznať, že politicky a morálne sme deťmi kresťanskej revolúcie.