Mocenský islam ako Boží trest/dopustenie?

Pekne ti to ***e v tej palici

Sallam Allejkum 😉

a

Allahu akbar 😉

Kresťanstvo v dnešnej európskej podobe nie je prekážkou pre islam práve preto, že sa z neho stala vlažná tradícia bez duchovnej moci. Biblia jasne hovorí, že „nebojujeme proti telu a krvi, ale proti duchovným mocnostiam“ (Ef 6:12), ale veľká časť kresťanstva dnes bojuje len proti tomu, čo vidí očami, a úplne ignoruje duchovnú realitu.

Skutočné kresťanstvo dnes predstavujú živé kresťanské zbory, ktoré sa usilujú o duchovný boj, o modlitbu, o pôsobenie Ducha Svätého, o uzdravenia a vyslobodenia, presne tak, ako to robila prvotná cirkev. „Tých, ktorí uveria, budú sprevádzať tieto znamenia“ (Mk 16:17), ale náboženské kresťanstvo tieto znamenia odmieta, bojí sa ich a označuje ich za sektárstvo. Paradox je v tom, že práve tí, ktorí sa nazývajú tradiční kresťania, bránia tomu, aby sa skutočné kresťanstvo vôbec prejavilo. Keď vidia modlitbu za uzdravenie, povedia, že je to extrém.

Keď vidia vyslobodenie, povedia, že je to fanatizmus. Keď vidia pôsobenie Ducha, povedia, že je to nebezpečné. Tým však sami blokujú to, čo jediným spôsobom dáva cirkvi duchovnú autoritu. Apoštol Pavol jasne povedal: „Moja reč a moje kázanie nespočívali v presviedčavých slovách ľudskej múdrosti, ale v prejave Ducha a moci“ (1Kor 2:4). Dnes však kresťanstvo v Európe spočíva práve v ľudskej múdrosti, v tradícii, v rituáli, v kultúrnom zvyku, ale nie v moci. A tam, kde nie je moc, tam nie je ani odpor. Zjavenie hovorí: „Pretože si vlažný, vyplujem ťa zo svojich úst“ (Zj 3:16). Vlažná cirkev nemá duchovnú autoritu, a preto nemá ani schopnosť byť prekážkou pre islam alebo akýkoľvek iný duchovný vplyv. Islam sa nešíri preto, že je silný, ale preto, že kresťanstvo sa stalo slabým tam, kde prestalo byť duchovné. Keby kresťanské zbory žili vieru tak, ako ju žili apoštoli – s mocou, s autoritou, s prejavmi Ducha – islam by nemal priestor, pretože ľudia prirodzene smerujú tam, kde vidia živého Boha. Problém teda nie je v tom, že islam je agresívny, ale v tom, že náboženské kresťanstvo bráni tomu, aby sa skutočné kresťanstvo prejavilo. Tam, kde sa Duchu bráni, tam sa moc stráca. A tam, kde sa moc stráca, tam sa priestor otvára pre všetko ostatné.

Katolícki kresťania kedysi v minulosti pomerne veľmi úspešne dokázali vzdorovať rozpínavému islamu: Seldžuckým Turkom, Maurom, Arabom, Osmanským Turkom... Jednak tzv. križiaci, jednak vojská kresťanských (katolíckych) cisárov, habsburgovcov a ďalších panovníkov. Veľký význam má napr. víťazstvo Karola Martela nad Maurami, ktoré vybojoval pri Poitiers (r 732). Zastavil tak expanziu Arabov zo Španielska do Francúzska a ďalšej Európy. Potom katolícki kresťania postupne mocenských moslimských Arabov úplne vytlačili zo Španielska do Afriky. Alebo bitka pri Lepante, čo bola obrovská námorná bitka, ktorá sa odohrala r 1571 v mori neďaleko Grécka; spojené loďstvo kresťanskej Svätej ligy v nej úplne porazilo hlavnú flotilu Osmanskej ríše. Zastavil sa tým strach z tureckej nadvlády v Stredozemnom mori. Alebo pozri aj bitku pri Viedni (1683), keď katolíci už definitívne porazili mocných osmanských Turkov. Opäť bola Európa zachránená. Bez týchto katolíckych hrdinov by ste teraz Bohu hovorili "Allah akbar" a volali by ste sa moslimovia... Teda pravdepodobne.

To znamená, že kedysi bol mocenský islam hrozbou pre kresťanstvo a celkovo. Ako diabol. Totiž tá agresívna, mocenská verzia islamu.

Ale čo ak sa situácia medzitým už zmenila? To je to. Teda opakujem: situácia v našom zemepisnom priestore sa mohla medzitým už zmeniť.

Čo ak islam môže byť teraz Božím dopustením za hriechy Európanov a tzv. Západu? Čo ak sa z toho zla - tj. agresívnej či mocenskej formy/verzie islamu môže stať Božie dopustenie pre zlo ľudí tzv. Západu? Lebo nie každý moslim je zlý, nie mierumilovná forma islamu je zlá. Iba tá agresívna, mocenská a pod. Ale môže byť tiež tým, o čom hovorí táto téma, totiž Božím dopustením za zlo ľudí v tomto zemepisnom priestore, o ktorom tu je reč... Možno islam je riešenie toho