Páter Pio a duše v očistci

Pápež Pius XII. zomrel v Castelgandolfo 9. októbra 1958. V tej chvíli, keď o smrti pápeža ešte nik nevedel, Páter Pio povedal svojim bratomi: “Pius XII. je v nebi, videl som ho tam počas svätej omše.”


Počas noci v roku 1944 počuli bratia hlučné hlasy prichádzajúce zo schodov ktoré kričali: “Viva Padre Pio”!
Opát Raffaele povedal dozorcovi Gerardovi, aby kričiace osoby poslal preč a dvere poriadne zamkol. Gerardo šiel dole, no nenašiel nikoho. Vrátil sa, aby situáciu ohlásil. Raffaele bol zmätený a rozhodol sa ísť priamo k Piovi. Spýtal sa ho či niečo o tom nevie. Páter Pio odpovedal: “Ach, to boli vojaci, čo zomreli na bojisku a prišli mi poďakovať za ich spásu.”


Počas jednej noci Pio sedel sám, modlil sa, keď vtom prišiel istý starý muž a sadol si vedľa neho. Pio spomína: “Pozrel som sa na neho, ale nevedel som vôbec, ako sa mu v tej hodine podarilo dostať do kláštora. Spýtal som sa ho: Kto ste? Čo chcete?” Muž odpovedal: “Páter Pio, ja som Pietro di Mauro, prezývaný Precoco, zomrel som v tomto kláštore 18. septembra 1908 v cele číslo 4. Som v očistci a potrebujem omšou oslobodiť moju dušu. Boh mi dovolil prísť k vám a požiadať vás o vaše modlitby.” Keď páter počúval jeho príbeh, povedal: “Môžete si byť istí, že zajtra budem sláviť omšu za vaše vyslobodenie.” Páter Pio bol rozrušený, povedal nadriadenému otcovi Paolinovi da Casacalendovi všetko o tom, čo sa stalo a požiadal ho, aby mohol sláviť omšu za otca Pietra. Otec Paolino dal povolenie. Neskôr šiel na matriku overiť údaje o danom mŕtvom mužovi. V čase, keď mŕtvy navštívil Pia, strhol sa oheň a ten zabil muža s týmto menom.


“Jednu noc som bol sám na chóre a videl som, že niekto v neskorých hodinách čistil oltár. Požiadal som ho, aby šiel spať, lebo bolo neskoro. On mi odpovedal: “Som kňazom ako vy. Tu som prežíval svoj noviciát a keď mi prikázali starať sa o oltár, často som prešiel okolo bohostánku bez toho, aby som si ho uctil a pokľakol. Pre tento hriech som v očistci a Pán ma poslal k Vám. Od vás závisí, koľko dlho budem musieť trpieť v týchto plameňoch.” Pio mu povedal, aby čakal až do rannej omše, načo mŕtvy povedal: “Krutý!” a zmizol. Pio hovorí o rane v jeho srdci, lebo ho mohol ihneď poslať do raja, no namiesto toho musel mŕtvy zostať ešte jednu noc v plameňoch očistca.


Otec Florencie Ehrmanovej bojoval v roku 1965 s ťažkú formou amyotrofickej laterálnej sklerózy. Požiadal o modlitby Pátra Pia. Otec však zomrel v januári 1966. V októbri 1967 Florence prišla k Piovi a pýtala sa, či jej otec, zbožný Žid, bol spasený. Páter odpovedal: “Tvoj otec je zachránený, ale musíme sa zaňho veľmi veľa modliť.”


Z výrokov Pátra Pia o nebi a očistci:
1. Nebo je úplná radosť, nepretržitá radosť, budeme neustále ďakovať Bohu. Je úplne zbytočné pokúšať sa zistiť, ako nebo vyzerá, pretože to nemôžeme pochopiť. Život bude odstránený, budeme chápať veci úplne iným spôsobom.
2. Z očistca vystupuje k svätej omši viac duší mŕtvych než živých.
3. Duše v očistci sa modlia za nás a ich modlitby sú ešte efektívnejšie ako naše, pretože sú sprevádzané ich utrpením. Takže sa za nich modlime a modlime sa, aby sa ony modlili za nás.
4. Budete prekvapení, že v raji nájdete duše, od ktorých by ste to nikdy nečakali.
5. Väčšina zachránených prechádza očistcom pred tým, než príde k plnosti blaženosti.

Páter Pio - Pius XII.
Páter? Kresťan má mať len jediného Pátra, Otca. V nebi. - Boha Stvoriteľa.
Vraj, Hlasy prichádzajúce zo schodov, "Viva Padre Pio", vraj to boli hlasy zomretých na bojisku.
Skôr hlasy démonov.
Tí radi upútavajú pozornosť oslepených fanatikov.
Posadnutí nimi, podobne ako on, padre, zvykli a zvyknú mať vidiny dodnes. Ako napr. vidina s akýmsi Pietrom di Maurom. Alebo neznámym mužom večne čistiacim oltár v akomsi pekelnom očistci za trest že si ho - ten oltár, za života dostatočne neuctil a nepokľakol pred ním. Démonska predstava.
Zlatou hlavičkou na klinci tejto pohanskej dogmy je, že On, Padre Pius, mal vyslobodiť toho chudáka z utrpenia, NIE KRISTUS.
Lebo predsa padre, nie Kristus, ho mohol poslať rovno do raja.
Typicka taktika ako prevziať prvenstvo Krista.
Perfektná diabolská politika. Urobiť z človeka námestníka Krista.

Z výrokov Pia o nebi a očistci je jasné pod koho vplyvom fungoval.
Povedať že v nebi bude život odstránený a že z "očistca" vystupuje k svätej omši viac duší mŕtvych než živých, to by sa dalo skôr pripísať diablom posadnutému fanatikovi, nie Kresťanovi.
Diabol miluje mŕtvych nie živých ľudí. Preto tá predstava o živote mŕtvych.
Naopak, Boh dal za hriech trest smrť, stav nevedomosti, nie večné mučenie.
Diabol to naopak zamotal. Aj preto to prvé klamstvo povedané Eve, - § nie, ty nezomrieš keď zješ zo stromu, budeš žiť naveky ako Boh §
Vraj človek nezomrie, lebo jeho duša stále žije. To je to isté.
Tá istá taktika.
Človek pod diablovým vplyvom vynašiel ešte aj ako zarábať na odpustkoch pre ľudí ktorí spia a nevedia o ničom, lebo že vraj trpia a čakajúúúúú.
RKC je posadnutá mŕtvymi, posmrtným utrpením, nie životom o ktorom hlásal Kristus a jeho apoštoli.

Koľko ľudí trpelo a trpí strachom z diablovho pekla. A bezdôvodne.
Smutné.
Pritom je to len pohanský výmysel.
Boh to zariadil spravodlivo.
Človek po smrti odpočíva. Po nej sme si všetci rovní.
Keď peklo existuje, potom Ježišov sľub o vzkriesení každého človeka, aby bol súdený, nedáva zmysel, keď podľa katolíckej viery človek ide po smrti buď do neba, alebo pekla alebo ešte aj akejsi odmocniny z pekla, očistca, aký význam má byť znovu vzkriesený aby bol človek potom ešte raz súdený?
Žiaden.
Lebo peklo neexistuje. Je to vynález ľudí skrz politiku Diabla.

A to som ešte nezačal o pátrovi, Pio xii. a jeho spolupráci a úlohe ktorú hral v tej najodpornejšej politike ľudskej histórie, FAŠIZME.
Ale to snáď nie je iba jeho vina. Lebo aj veľa iných dôležitých ľudí v RKC ležali v posteli s fašistickým režimom.
Tak ako on, páter Pio, tak celá tá nábožensko-politická organizácia si raz ponesú pred tým pravým Bohom zodpovednosť.

Myslitel,
Ty si myslíš, že po smrti je duša nečinná, že spí? A že ožije až pri poslednom súde?

Apoštol Ján v zjavení napísal:
Keď otvoril piatu pečať, videl som pod obetným oltárom duše zabitých pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré vydávali. Tí zakričali mohutným hlasom: Kedy už, svätý a pravdivý Vládca, vykonáš súd a pomstíš našu krv na tých, čo bývajú na zemi?
(Ako mohli duše zabitých hovoriť ak nežijú???)

Nečítal si príbeh, ktorý rozprával Ježiš o boháčovi a lazárovi a ako sa boháč dostal do pekla?
Nečítal si, ako sa s Ježišom na vrchu Tábor rozprával Mojžiš a Eliáš?
Ako Ježiš povedal zločincovi: Ešte dnes budeš so mnou v raji?

Filipským 1:21. — Lebo mne je žiť Kristus a zomrieť zisk.
(Aký by to už len bol zisk, ak by mal na tisícročia upadnúť do nevedomia?)


Sú dva súdy!!!
Prvý je osobný hneď po smrti človeka. A človek je súdený podľa svojich skutkov.
A druhý posledný súd bude verejný, kedy bude odsúdený diabol a kedy dôjde aj ku vzkrieseniu tela.

Kto neverí v peklo, neverí v evanjelium! (Ján Pavol II)

Neverím v peklo, lebo verím že Boh ktorý stvoril život by tak sadistický systém odplaty za hriech nezriadil.
Sväté Písmo to nikde netvrdí.
Naopak.
Veď starí Židia v peklo neverili. Snáď ich Boh za nos neťahal.
Smrť, je hrob, bol miestom odpočinku.
V nej ani čas ani okolie nehrá žiadnu roľu. 10 000 rokov je menej ako sekunda.
Preto to vzkriesenie po Kristovom 2. príchode dáva zmysel.

Apoštol Ján písal celú knihu Zjavení v SYMBOLIKE. Brať jeho slová doslovne je asi hlúpe.
Keď sa v nej píše o dušiach zomretých pod oltárom, stavím sa že to má symbolický význam, nie doslovný. Tvrdiť opak je naivita.

Príbeh o Lazárovi a boháčovi bol takisto a je dodnes len a len podobenstvom ktoré Ježiš povedal.
Nikde, absolútne nikde nečítať v Písme že sa to stalo.
Ježiš rozprával často v podobenstvách, aby zdôraznil hlbší význam.
Brať jeho podobenstvá, alebo nechápať kde a kedy rozprával v podobenstvách je hlúpe.

Filipanom 1:21? Toto určite neznamená že byť mŕtvy je byť lepšie ako byť živý. Tak to Pavol nepísal ani nemienil.
Debata na veľa slov.

O žiadnych dvoch súdoch človeka z Písma neviem.

Slová žiadneho pápeža nie sú pre mňa smerodajné. Zvlášť nie, keď nie sú v súlade s Písmom Svätým.