Mýty o temnom stredoveku

Najvacsi mytus ktori siria najma utocny ateisti, je ten, ze temny stredovek davaju do suvislosti s krestanstvom a ze ho dokonca sposobili, co skoro az zludovelo, toto tvrdenie vsak vobec nieje pravdive a nezaklada na historickych faktoch.

Historik T. E. Woodsa v knihe Jak krestanstvo budovalo západní civilizaci porovnáva tzv. grécky temnovek, spôsobený pádom mykénskej civilizácie v 12. storočí pred Kr. s tým kresťanským. Dôsledkom dórskej invázie boli tri storočia, počas ktorých písmo úplne vymizlo a muselo byť neskôr takpovediac vynájdené znovu. Európa podobnú diskontinuitu nikdy nezažila vďaka mníchom a kláštornej vzdelanosti. Novovekému rozmachu systematických vied v Európe predchádzal stredovek, tisícročné obdobie, počas ktorého sa Európa spamätávala z pádu Ríma a sťahovania národov. Bolo to hlavne sťahovanie národov, ktorých Rimania nazývali barbarskými, a ich útoky, ktoré spôsobili pád Ríma a raný (temný) stredovek. Vo východorímskej ríši, ktorá pretrvala sťahovanie národov, úpadok nenastal, hoci tam bolo kresťanstvo.

KONSTANTINOPOL

bolo najbohatsie, vzdelanejsie, najvecsie, najmocnejsie, najkrajsie mesto v tom case, Konstantinopol, bol vystavaný v rekordnom čase za 6 rokov, staval sa v rokoch 324 – 330. Mesto však malo byť rovnako veľké a rovnako prepychové ako Rím. Cisár tu dal postaviť obrovské fórum s názvom Augusteón. Toto fórum bolo srdcom mesta. Nachádzala sa tu aj budova senátu, ktorý sa sem presťahoval. Blízko bol aj hipodróm, obrovský štadión, kde sa zmestilo 80 000 ľudí, toľko ako do Kolosea a Circa Maxima dohromady. V strede hipodrómu sa nachádzal staroegyptský obelisk faraóna Thutmoseho III. Celé mesto ďalej obsahovalo paláce bohatých Rimanov, kolonády, parky, vodovody, cisterny, kúpele, kresťanské baziliky, ale aj pohanské chrámy. Starú grécku akropolu tu cisár zanechal. Do mesta sa priviezli umelecké pamiatky z najvýznamnejších starogréckych miest. Mohli sme tu vidieť pamiatky Atén, Alexandrie či Antiochie. Mesto bolo na jednom mieste obohnané hradbami a ostatné časti chránilo more. Cisár si tu postavil aj palác, ktorý bol obrovských rozmerov. Žiaden iný panovník pred ním a ani po ňom si nedal postaviť väčšie sídlo a zaberal plochu väčšiny moderných Európskych panovníckych sídiel. Na ázijskej strane bola štvrť Kalchi (starogrécke mesto Kalchedón), v európskej časti je Galata. Nasledujúci cisári Theodsius Flaccus a Arcadius (Theodosiov syn a prvý samostatný východorímsky cisár) mesto obohatili o svoje fóra, vodovod a tiež posunuli hranice mesta viac na sever, keď vybudovali nové hradby, ktoré slúžili až do roku 1453. Ich turecký názov je Yedikule (používajú ho aj istanbulskí Gréci). Cisár Theodosius si tu dal postaviť aj veľkolepý stĺp, podobne ako aj cisár Juliánus Apostata na námestí Augusteon. V 5. stor. tu bola postavená aj veľká mestská cisterna s nádhernými stĺpmi, ktorá sa zachovala dodnes.
Taktiež postavil nový chrám Hagia Sofia. Postavenie tak obrovskej kopule znamenalo nové architektonické riešenie. Interiér bol bohato zdobený mramorom a prepychovými stĺpmi z rôznych končín ríše. Kupola bola zo špeciálne odľahčených tehál z Ródu. Celý tento komplex v tvare gréckeho kríža navrhol architekt Anthemios.V meste bola aj univerzita (panepistimion), kde sa študovali antické diela. Cisári tu stavali pozoruhodné kostoly a svetské budovy ako kúpele či parky po celý stredovek.

Woods, opierajúc sa o prácu uznávaného historika vedy a profesora fyziky Stanleyho Jakiho, v kresťanskej viere vidí hlavný dôvod, prečo sa sústavné vedecké bádanie vyvinulo práve v kresťanskej Európe a nie v Číne, či antickom Grécku. Hoci príslušníci veľkých starovekých civilizácií prišli s niektorými úžasne prínosnými inováciami, veda ako systematické odhaľovanie zákonov okolitého sveta im bola cudzia. Dalo by sa namietnuť, že čo ale grécká geometria, muslimská algebra či čínská astronómia? Nie sú aj toto vedecké úspechy? Stanley Jaki uvádza: "Technické inovácie grécko rímskych čias, islamu a Číny, tobôž inovácie predhistorických dôb, neustanovujú vedu a dajú sa skôr popísať ako tradičné náuky, znalosti, poznatky, techniky, remeslá, technológie alebo proste znalosť." Vedecký prístup so svojím dôrazom na experimentovanie a matematicky presné formulácie sa v histórii ľudstva vyskytol len v kresťanskej Európe.

Tieto lži tu boli opakované viac krát a opakovane vyvrátené...

iba jedna poznamka k tomuto niekde skopirovanemu clanku citujem: krestanstvo budovalo zapadnu civilizaciu... ostatne veci nehavam na clenoch df

Viac o pele Byzancie Kostantinopole aj tu odkaz

RE: som to skomolil
viac o slave

"Učiteľ" kresťanskej cirkvi, Tertullianus, vravel:
"Nám po Kristovi nie je potrebná žiadna vedychtivosť, po Evanjeliu nie je treba žiadny výskum."

Byzantský cisár Justinián I. zákonom: "Úplne sa zakazuje umenie matematiky".
V roku 529 dal zavrieť aténske školy.