Svet bez kresťanstva by bol pre dnešného humáneho človeka nepredstaviteľný.

Sekulárny humanista dnes vlastne žije v dome, ktorý postavilo kresťanstvo, hoci na dvere dal novú menovku a vymenil nábytok.
​Tu je finálne zhrnutie toho, ako kresťanské korene „napájajú“ naše moderné hodnoty:
​1. Rovnosť (Imago Dei)
​Pred kresťanstvom bola nerovnosť normou. V Indii boli kasty, v Grécku a Ríme otroci a slobodní. Myšlienka, že predavač v obchode má rovnakú ľudskú dôstojnosť ako miliardár, pochádza z biblickej vety: „Boh stvoril človeka na svoj obraz.“ Bez tohto teologického základu je „rovnosť“ len prázdny politický slogan, ktorý sa v prírode nikde nevyskytuje.
​2. Sloboda jednotlivca (Slobodná vôľa)
​Kresťanstvo urobilo z viery a morálky osobné rozhodnutie. Boh nikoho nenúti, aby ho miloval. Táto myšlienka, že jednotlivec má svedomie, ktoré je nadradené štátu alebo kmeňu, je základom západného liberalizmu. Ak by sme nemali koncept „duše“, ktorá je zodpovedná priamo Bohu, jednotlivec by bol v histórii vždy len majetkom štátu.
​3. Empatia k iným (Milosrdný Samaritán)
​V antike bolo milosrdenstvo vnímané ako slabosť. Ak ste pomáhali niekomu, kto vám to nemohol vrátiť, boli ste považovaní za hlupáka. Ježišovo podobenstvo o Samaritánovi zmenilo svet: blížny nie je len ten z tvojho kmeňa, ale každý človek v núdzi. To je skutočný prameň moderného zdravotníctva a sociálneho štátu.
​4. Sekularizmus (Dajte cisárovi, čo je cisárovo)
​Mnoho ľudí si myslí, že sekularizmus je nepriateľom kresťanstva. V skutočnosti ho kresťanstvo vymyslelo. Ježiš prvýkrát v dejinách oddelil náboženskú moc od politickej. V islame alebo v starovekom Egypte bol panovník zároveň bohom alebo jeho priamym vykonávateľom. Kresťanstvo tým, že odmietlo zbožštiť cisára, vytvorilo priestor pre nezávislú občiansku spoločnosť.
​5. Lineárny pokrok (Cesta k lepšiemu)
​Väčšina starovekých kultúr vnímala čas cyklicky – ako neustály kolobeh, z ktorého niet úniku. Kresťanstvo prinieslo predstavu, že dejiny majú začiatok, smer a cieľ. To dalo západnej civilizácii ohromný motor: vieru, že svet sa dá a má meniť k lepšiemu. Moderná veda a technický pokrok sú deti tejto kresťanskej nádeje.
​Paradox moderného sveta
​Žijeme v dobe, kedy sa mnohí snažia tieto korene vytrhať. Problém je, že:
​Liberalizmus bez kresťanstva sa mení na čistý egoizmus (každý chce len svoje práva, ale nikto nechce povinnosti).
​Rovnosť bez Boha sa mení na šedú uniformitu alebo sociálne inžinierstvo.
​Empatia bez pravdy sa mení na prázdny sentiment, ktorý nevie rozlíšiť dobré od zlého.
​Záver:
Všetko, čo si na modernom svete vážime, je vlastne „kresťanstvo v civile“. Je dôležité si to pripomínať nie preto, aby sme niekoho nútili chodiť do kostola, ale aby sme pochopili, že ak zničíme základ, na ktorom náš dom stojí, celá tá krásna stavba ľudských práv sa nám môže zrútiť na hlavu