Prijímajúca myseľ

Nihilizmus predsa nie je deprivácia, to nie je nijaké odmietanie, ale chýbajúci stimul.

Treba si uvedomiť, že ak človek prestane prijímať podnety, tak myseľ chátra, degraduje a stráca schopnosť prijímat, prežívať, klesá inteligencia, obrazotvornosť... u detí nastáva defektný vývoj... takže je veľa dôvodov, prečo je dobré neustále prijímať senzorické podnety.

V opačnom prípade nastávajú halucinácie, a to je to, čo ma zaujíma... lebo sa ťažko odlišujú od reality. 🙂

Mimochodom, zažila som raz halucináciu vďaka senzorickej deprivácii, ale iba takú jednoduchú - vyzeralo to ako text, ale nebol to text, niečo takéto:

"djiur i djfngl spoof okms
spvg em dk slscj eosnma lem
ekfeoriu ksem ol kfnn nemp"

Celé stránky toho boli, zmysel to nedávalo žiadny. Ale vidieť to bolo dokonale a zreteľne.

👍: attis

Nihilizmus je pre teba fascinujúci? Ty nie si človek.

Neviem, ale mňa fascinuje skôr opak - zmyslová deprivácia 🙂
To je niečo úžasné, ako si ju mozog kompenzuje.

1.Nič o prijímaní. Ok.

2.Mozog je ako sval. Ok

3.Ale prečo musí neustále prijímať myseľ?

4.Telo človeka potrebuje potravu, prečo teda sa myseľ človeka musí tiež kŕmiť?

5.Zábavou a zbytočnosťmi? (Teda rozptyľovaním)

Človek a myseľ sa čistia tragédiou. (Aristoteles)
Dnes už vieme, že je to blbosť.

Ale hovorí sa, že mozog je ako sval. Musí sa cvičiť, aby neotujevjeval.
A ešte totok... aj dementná - a teda každá - myseľ je pominuteľná.