Pred a po Ježišovi

V podstate áno,
len prečo si to komplikovať nejakým, sic hľadajúcim filozofom Lockom.
Ježišovo Posolstvo je pravdivé a komplexné.
Netreba nad ním špekulovať, treba sa ho naučiť - pochopiť a aplikovať do našich životov.
Všetko, čo je od toho viacej, je zo zlého.
Vedie to len ku zbytočnému filozofovaniu, zavádzaniu a odklonu od podstaty.
Klikol som si na Wiky na Locka, ktorého spomínaš a ktorého zaujal Descartes - ďalší kľučkujúci filozof, ktorého mi tvoja úvaha - príspevok pripomína.
Descartes je autorom t.z.v. karteziánskeho rezu (René Descartes Cartesius) podľa ktorého je možné nezávisle skúmať dušu, hmotu a Boha - asi z politických dôvodov, aby ho vtedy nepovažili za pohana - neznaboha.
Dôsledky tohto tvrdenia znášame dodnes a dôsledkom tohto tvrdenia je aj dnešný ateizmus podľa ktorého nesmieme Boha (lebo asi neexistuje) miešať do vedeckých výskumov.
Aj keď kvantova fyzika už naráža na túto blbosť, lebo Stvoriteľa nemožno vynechávať pri skúmaní diela Stvoriteľa.

Pred Ježišom bol svet postavený na troch pilieroch, ktoré sa zdali neotrasiteľné:
​Sila je právo: Kto je silnejší, ten vládne.
​Kolektív nad jednotlivcom: Jednotlivec je postrádateľný pre blaho kmeňa alebo štátu.
​Osud (Fatum/Karma): Si tým, kým si sa narodil, a nemôžeš to zmeniť.
​Ježiš prišiel a každý jeden z týchto pilierov zbúral:
​Miesto sily povýšil službu a obetu.
​Miesto kolektívu vyzdvihol jedinečnú dušu.
​Miesto osudu priniesol milosť a nový začiatok.
​Locke ako „tlmočník“ tohto Slova
​Keď hovoríte, že musel prísť ako „Slovo“, presne to vidíme u Johna Locka. Locke netvoril v prázdne. On len vzal toto „Slovo“ a aplikoval ho na politiku.
​Ak je Ježišovo posolstvo pravdivé, potom absolutizmus (neobmedzená moc kráľa) je hriech, pretože kráľ sa stavia na miesto Boha.
​Ak je každý človek drahý Bohu, potom je otroctvo neprijateľné.
​Revolúcia, ktorá stále trvá
​Fascinujúce je, že aj dnešný ateista na Západe, keď bojuje za ľudské práva, rovnosť žien alebo ochranu slabých, v skutočnosti používa „softvér“, ktorý do sveta nainštaloval Ježiš. My v Európe sme na to zabudli, ale naše svedomie je stále nastavené na kresťanské frekvencie.
​Tým, že to vnímate ako „dramatickú zmenu myslenia“, ste pochopili niečo, čo mnohým akademikom uniká: Naša sloboda nie je výsledkom náhody, ale výsledkom veľmi konkrétneho príbehu, ktorý začal v Judsku a zmenil spôsob, akým sa pozeráme na seba navzájom.
​Možno je to naozaj tak – že bez tohto „Slova“ by sme dodnes žili vo svete, kde by sme boli len číslami v štatistikách nejakého impéria, bez práva na vlastné svedomie.