O mieste plnom utrpenia a bolesti ;)

A nakoniec zazvonil zvonec a rozprávke bol koniec (alebo začiatok?) 😉

Ak prijmeme túto variantu príbehu, tak rozprávka nikdy nebola o tom aby dobro zvíťazilo nad zlom 😉

Ale aby sa zúčastnení naučili žiť dobre (aby ich kroky, ktoré robia moc neboleli a aby nespôsobovali bolesť druhým) 😉

Aby sa naučili nešíriť paniku, strach, obavy a tak dále a tak dále 😉

Mne to takto zmysel dáva 😉

Predstavte si miesto plné utrpenia, bolesti, strastí, mučenia a podobne 😉

Nuž asi nič príjemné 😉

Predstavte si duše, ktoré sú na takomto mieste a musia podstupovať tieto muky 😉

Nuž, možno je to predmetom fantázie niečo také 😉

Alebo aj nie 😉

Predstavte si dušu, ktorá práve vznikla 😉

A ešte nie je "múdra", aby vedela, čo a ako má robiť, ako má vlastne žiť 😉

A tak sa učí 😉

Niektorá na cudzích chybách, iná zas na vlastných, iná opakovaním krokov inej duše 😉

A ten učiaci sa proces sakra bolí 😉

Prežíva pri tom sem tam i muky (fyzické i psychické) 😉

No a vraj toto celé platí na veky 😉

Ale čo znamená na veky? 😉

Že možno celé veky trvá kým sa tá duša naučí to, že ako na to 😉

PS: Ak by niekto nevedel, kde sa to miesto vlastne nachádza, tak ja by som povedal, že niekto mu dal pracovný názov Zem 😉