Ježiš niekedy používal výraz srdce. Samozrejme, duchovné srdce. Napr. "Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce." (Mt 6, 21)
"Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!" (Mt 22, 37)
Slovo duch tam nie je. Je tam duša, srdce atď.
Mt 10, 28: "Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu."
Ľudia dušu zabiť nemôžu, lebo prežíva aj smrť pozemského tela.
Duch, duša resp. duchovná duša, myseľ, srdce...? Všetko toto sú v pozemskej rovine neviditeľné skutočnosti, oblasti. Čo alebo kto to vlastne a v podstate je?
Je azda duch človeka - tá takpovediac jeho vyššia zložka povedzme nejaký balónik naplnený vzduchom? Tak čo alebo kto?
Je to JA daného človeka. Duchovné, duševné či osobné centrum človeka. Jeho podstata a identita v duchovnom zmysle. To, kým daný človek je duchovne. Tak ako pozemské telo každého človeka je jedinečné a má svoju overiteľnú identitu, podobne existuje aj jedinečná duša či duch každého človeka. (Niekedy sa hovorí "duchovná duša". ) Domnievam sa, že existuje aj duchovné - nadprirodzené telo človeka.
odkaz (príspevok 11) "Ak jestvuje živočíšne telo, jestvuje aj duchovné." 1Kor 15, 44
Je to ako keď človek niečo povie, myslí, cíti, chápe vo svojej prvej osobe, "ja" ( "ja si myslím, cítim..." ) Nie iba psychologicky, lež najmä duchovne. Dokonca aj keď človek sníva, niečo sa mu počas spánku sníva...
Boh má tiež JA. Boh má až tri JA: Otec, Syn, Duch svätý. Tri osoby jednej božskej podstaty.
Človek má iba jednu ľudskú osobu, jedno "ja". (Ľudia ako druh spolu dokopy majú mnoho "ja", podobne napr. niekoľkočlenná rodina zahŕňa viac "ja". ) Či už dušu, ducha, myseľ, srdce... Stále je to v podstate jedna a tá istá duševno-duchovná, psycho-spirituálna podstata, identita, "ja" daného človeka. Človek nemá viac "ja", napr. jedno "ja" duše, okrem toho ďalšie "ja" ducha, potom zas iné "ja" vedomia atď. Nie, má iba jedno jediné pravé "ja". Samozrejme, môže mať rôzne úlohy, sociálne role a pod. Rôzne aspekty života na svete. Navyše je možné aj falošné ja, falošný sebaobraz atď.
Alebo môžu byť i rôzne resp. viaceré stránky toho istého ducha, "ja". Citové, rozumové...
Bežné vedomie je iba súčasťou toho pravého "ja" (duše/ducha). Počas spánku je bežné vedomie akosi neaktívne, ale "ja" môže snívať sny a byť teda aktívne. Dokonca počas spánku sa ľuďom podľa Biblie diali zjavenia z duchovného sveta, od duchovných (nadprirodzených) bytostí, anjelov... To sú špeciálne sny počas spánku.
Takže to "ja" je v podstate ten duch človeka. Alebo duchovná duša, srdce, myseľ... Vnútorná individuálna identita každého človeka. Psychologicky povedané centrum osobnosti... Pozemské telo je niečo iné. Nemá samé osebe žiadne "ja", dušu či ducha. Je to niečo, nie niekto. Napr. keď ,človek zomrie', duša odchádza na druhý svet, ale pozemské telo nie.
Iste, môžu existovať aj skôr bežné aspekty či oblasti človeka, telesne, psychicky, život v spoločnosti; a potom okrem toho aj skôr duchovné, viac dôverné v duchovnej oblasti...
1Sol 5, 23: "Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus."
Poznámka: "Duch, duša a telo (pnéuma, psyché, sóma) označujú celého vykúpeného človeka. Duch tu znamená vyššiu zložku človeka, čo sa otvára vplyvu milosti, alebo princíp Božieho života v kresťanovi (porov. Rim 5, 5), čiže nadprirodzený život."
odkaz odkaz 
