Kto vlastne na tom kríži zomrel?

DUCH - PNEUMA,

Pneuma (zo starogréckeho πνεῦμα pneúma „duch, dych, vzduch, dýchanie“) označuje životný princíp, ktorý sa vstrebáva so vzduchom, ktorý dýchame, a súvisí s duchom.

Celé duchovné bytie veriacich sa odohráva v pneume - v DUCHU.
Prijímajú ju vo viere ako eschatologický dar požehnania a s ním aj „život“. Pneuma posväcuje veriacich; dokonca aj ich telo je „chrámom“ Pneumy. Znamená to slobodu od nadvlády hriechu, smrti (Rim 8, 2) a zákona (Gal 5, 18). Veriaci však nesmie túto slobodu udelenú v Pneume chápať ako „príležitosť pre telo“ (Gal 5, 13 EU), ale mal by sa vo svojej morálnej existencii nechať viesť Pneumou (Gal 5, 16 a nasl.). Pneuma sa opisuje ako základ spásy, ale nie ako jej naplnenie. Pavol ju opisuje ako „prvotinu“ (Rim 8, 23) alebo „zálohu“ (2 Kor 1, 22) spásy ako celku. Na základe pneumy veriaci očakávajú „spravodlivosť, v ktorú dúfajú“ (Gal 5, 5), a predovšetkým vzkriesenie tela (Rim 8, 11).
Rozlišovanie medzi ríšou ducha (lásky) a ríšou tela (hriechu) bolo pre Pavla kľúčové.
Telo, je hriechom samo o sebe.

Pneuma a Ježiš

Pojem pneuma hrá ústrednú úlohu v Ježišovom príbehu. K jeho počatiu dochádza už pod vplyvom Ducha Svätého (Mt 1,18-20). Pneuma ho ženie do púšte, aby odolal tamojším pokušeniam (Mk 1.12). Ako nositeľ ducha preberá svoj verejný úrad (Lukáš 4:14); Pneuma Pána teraz spočíva na ňom (Mt 12,18). S jeho pomocou môže Ježiš prelomiť Satanovu vládu (Mt 12,28). To však neznamená, že Ježiša možno obviňovať z démonických síl (Mk 3,29n.). Ježišovo zmŕtvychvstanie znamená prechod do spôsobu bytia pneuma (Rim 1,4), s ktorým sa Ježiš stotožňuje ako Pán (Kyrios) (1 Kor 3,17).