Pozrime sa na túto tému takto:
Katolícka cirkev je kresťanská cirkev. Svoju pravosť a pôvodnosť odvodzuje zo štyroch základných znakov, ktoré vyznáva v Nicejsko-carihradskom vyznaní viery: je jedna, svätá, katolícka (tj. všeobecná) a apoštolská.
Znaky pravej Cirkvi: Podľa Nicejsko-carihradského vyznania viery je Katolícka cirkev jedna (jednota vo viere a pod vedením pápeža), svätá (svojím pôvodom a poslaním), katolícka (univerzálna, určená pre všetkých ľudí) a apoštolská (zakladá sa na učení apoštolov).
Apoštolská postupnosť a historická kontinuita Petrovho úradu. Katolícka cirkev učí, že Ježiš Kristus založil Cirkev priamo na apoštolovi Petrovi.
Biblia, Matúš 16:
"Odpovedal Šimon Peter: "Ty si Mesiáš, Syn živého Boha." Ježiš mu povedal: "Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi."
Vysvetľujúca poznámka z katolíckej Biblie:
"Týmito slovami prisľubuje Ježiš Šimonovi najvyšší úrad v Cirkvi. Nové Šimonovo meno bude Skala (po aramejsky Kéfá, po grécky Pétros), Peter. Je to meno úradu, ktorý má Šimon zastávať v budúcej, Kristom založenej Cirkvi. Na tomto Petrovom úrade Ježiš postaví svoju Cirkev akoby na skale. Odovzdanie kľúčov od domu alebo mesta znamenalo odovzdanie moci (právo otvárať a zatvárať, vpúšťať a vylučovať). Najvyššia Petrova moc zahrňuje v sebe moc kľúčov, moc viazať a rozväzovať, čo obrazne označuje skutočnú úplnú a najvyššiu právomoc a autoritu v Cirkvi. Po svojom vzkriesení Kristus svoj prísľub splnil a odovzdal Petrovi najvyšší úrad v Cirkvi (Jn 21, 15–17)."
Každý pápež je vnímaný ako priamy nástupca svätého Petra. Tu je zoznam pápežov Katolíckej cirkvi od začiatku počnúc Petrom až po dnes:
odkaz Takže vidíme, že Katolícka cirkev začala ešte v biblických a apoštolských časoch a celé dejiny neprerušene trvá až po dnes. Hlási sa napr. aj k ostatným osobnostiam z prvých storočí Cirkvi.
Iné cirkvi nemajú postupnosť pápežov od Petra, lebo iné cirkvi neuznávajú pápeža ako hlavného správcu Cirkvi. Napr. rôzne pravoslávne cirkvi majú každá svojich "miestnych" patriarchov, nie jedného pápeža ako nástupcu Petra, jediného hlavného správcu všeobecnej Cirkvi. Napr. Konštantinopolský patriarchát, Alexandrijský patriarchát, Antiochijský patriarchát, Jeruzalemský patriarchát... Môžu mať postupnosť svojich "miestnych" patriarchov, ale nie jedného pápeža v zmysle všeobecnej katolíckej Cirkvi, ako jedného hlavného správcu. Sú zložené z viacerých cirkví a majú každá svojho patriarchu. Pravoslávna cirkev teda nemá ústrednú doktrinálnu alebo vládnu autoritu analogickú hlave katolíckej cirkvi – pápežovi. Takže nemôže mať ani pápežskú postupnosť od Petra v zmysle univerzálnej (katolíckej) Cirkvi.
Počas veľkej schizmy sa od Katolíckej cirkvi v 11. stor. oddelila Pravoslávna cirkev. Ale Katolícka cirkev existuje od začiatku stále ďalej.
Neporušená línia: Na rozdiel od protestantských cirkví, ktoré vznikli v 16. storočí odlúčením od Katolíckej cirkvi, Katolícka cirkev vie preukázať historicky neprerušenú líniu vkladaní rúk (svätenia) od apoštolov až po súčasných biskupov. Takže historická a apoštolská postupnosť: Cirkev sa opiera o nepretržitú reťaz biskupov siahajúcu až k apoštolom.
Jednota náuky, vedenia a liturgie: Jedna hlava: Existuje viditeľné centrum jednoty v osobe pápeža, čo bráni triešteniu Cirkvi na tisíce nezávislých frakcií.
Jednotná viera: Katolíci po celom svete vyznávajú rovnaké krédo, Sväté písmo, uznávajú rovnaký Katechizmus Katolíckej cirkvi a slávia rovnaké sviatosti bez ohľadu na národnosť či kultúru.
Všeobecnosť (Katolíckosť) a geografická nadčasovosť pre všetky národy: Slovo „katolícka“ znamená všeobecná či celistvá. Cirkev nie je obmedzená na jeden národ (ako niektoré pravoslávne národné cirkvi) ani na jednu epochu. Vyskytuje sa na všetkých kontinentoch a spája ľudí všetkých rás a kultúr.
Historická stabilita: Prežila pád Rímskej ríše, stredoveké krízy, reformáciu, protestantizmus, osvietenstvo aj totalitné režimy 20. storočia, čo katolícki myslitelia (napr. G. K. Chesterton) považujú za dôkaz nadprirodzenej ochrany.
Svätosť a morálny odkaz
Svedectvo svätých: Prítomnosť mimoriadnych osobností (ako sv. František z Assisi, Matka Tereza či Ján Pavol II.), ktorých životy vykazovali hrdinské cnosti a priniesli svetu obrovské morálne a charitatívne dedičstvo.
Sviatostný život: Udržiavanie siedmich sviatostí, najmä Eucharistie (reálnej prítomnosti Krista) a sviatosti zmierenia (spovede), ktoré Cirkev vníma ako priame zdroje posvätenia od Boha.
Zostavenie a ochrana Sväteho písma:
Kánon Biblie: Bola to práve raná Katolícka cirkev na synodách v 4. storočí (napr. v Hippone a Kartágu), ktorá pod vedením pápeža definitívne určila, ktoré spisy patria do Nového zákona.
Biblia, Jn 21, 15–17:
"Ježiš udeľuje Petrovi pastiersky úrad v Cirkvi":
"Keď sa najedli, Ježiš sa opýtal Šimona Petra: "Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?" Odpovedal mu: "Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád." Ježiš mu povedal: "Pas moje baránky." Opýtal sa ho aj druhý raz: "Šimon, syn Jánov, miluješ ma?" On mu odpovedal: "Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád." Ježiš mu povedal: "Pas moje ovce!" Pýtal sa ho tretí raz: "Šimon, syn Jánov, máš ma rád?" Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: "Máš ma rád?", a povedal mu: "Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád." Ježiš mu povedal: "Pas moje ovce!"
Poznámka z katolíckej Biblie:
"Kristus po svojom zmŕtvychvstaní rehabilituje Petra a dáva mu moc nad celou Cirkvou. Trojitým vyznaním lásky Peter odčiňuje trojnásobné zapretie. U sv. Matúša 16, 13-20 (porov. Mk 8, 27-30; Lk 9, 18-21) Ježiš prisľúbil Petrovi najvyššiu plnoprávnu moc v Cirkvi. Teraz ho ako dobrý pastier ustanovuje za svojho zástupcu. Z Pánových slov je jasné, že Petrovi osobitne zveruje zvláštnu starosť o duchovné stádo svojej Cirkvi. Peter bude tu na zemi priamym Kristovým zástupcom. Tak rozumel Pánovým slovám sv. Ján, očití svedkovia, ostatní apoštoli i kresťania prvých storočí. A je len prirodzeným dôsledkom časového rozpätia Cirkvi, jej jestvovania, že v nej musí byť vždy niekto, kto predstavuje túto najvyššiu autoritu. Sú to nástupcovia sv. Petra v jeho pastierskom úrade - rímski biskupi."
Ježiš povedal Petrovi: "A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu."
To znamená, že - keďže pekelné brány tútu Cirkev nepremôžu -, táto Katolícka cirkev podľa tohto Kristovho tvrdenia nemohla byť nikdy zničená. Nemohla nikdy prestať existovať, nemohla byť nikdy v dejinách nahradená inými cirkevnými spoločenstvami. Katolícka cirkev je od začiatku až naveky. Ježiš nezaložil dočasnú a inými spoločenstvami nahraditeľnú cirkev.
Katolícka cirkev existuje od začiatku, od čias Ježiša Krista a jeho apoštolov, napr. Petra, cez ich nástupcov, teda od 1. stor. cez 2., 3., 4. až po dnes. Napr. k nej patria i raní cirkevní predstavitelia ako Polykarp zo Smyrny (okolo 69 - 155), Ignác Antiochijský († 107), Sv. Klement Rímsky († 101), ktorý bol štvrtým nástupcom sv. Petra na pápežskom stolci; sv. Irenej z Lyonu († 202) a ďalší. Hovorí sa tomu cirkevná Tradícia, ktorá teda začala dávno pred 4. storočím. KC sa k tomu hlási od začiatku - k Biblii aj k tým prvým zástupcom Cirkvi.
Biblia, Mt 18:
"Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. (Porov. Dt 19, 15.) Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi."
Poznámka z katolíckej Biblie:
"Ako predtým (Mt 16, 19) prisľúbil Ježiš Petrovi najvyššiu moc v Cirkvi, teraz dáva celému zboru apoštolov zákonodarnú a sudcovskú moc. Táto moc prešla na nástupcov apoštolov – na biskupov, ktorých Boh ustanovil, aby spravovali jeho Cirkev (Sk 20, 28). Slová "nech ti je ako pohan a mýtnik" (v. 17) poukazujú na to, že Cirkev má moc neposlušníkov vyobcovať."
Takže moc v Cirkvi - jej spravovanie - sa netýka iba Petra ako viditeľnej hlavy - akéhosi generálneho riaditeľa, lež aj ostatných apoštolov, ktorých nástupcovia sú biskupi, kardináli, farári... Zbor apoštolov - biskupov... Nie iba jeden človek, Peter, lež všetci 12ti apoštoli - biskupi, kardináli spravujú cirkev... Vždy v spoločnosti sú funkcie, od majiteľa (Boh - Ježiš), cez generálneho riaditeľa (Peter - pápež), miestnych manažérov - biskupi, farári... až po malých zamestnancov - oviec. Každý človek má v Cirkvi svoje miesto a význam. Množstvo teológov, kňazov, organizácií, napr. Kongregácia pre náuku viery. Čiže nekoná a nerozhoduje - nejako sebecky svojvoľne - iba pápež.
Hoci aj ľudia v Cirkvi - od pápeža, cez kardinálov a biskupovi, farárov, zasvätených (rehoľníci, mnísi) a veriaci ľud sú iba nedokonalí ľudia...
Mimochodom, aj umelej inteligencii som položil túto otázku: "Znamená meno Peter skala?"
UI (AI) odpovedala nasledovne:
"Áno, meno Peter skutočne znamená skala alebo kameň. Pochádza z gréckeho slova petros (πέτρος), respektíve z aramejského Kéfas, pričom obe slová sa prekladajú ako skala. Meno symbolizuje pevnosť, stabilitu a odolnosť."
Iste, niekomu to možno nestačí. Napr. niekomu nevyhovuje, že aspoň raz ročne treba ísť na spoveď v Katolíckej cirkvi... Nuž tak keďže napr. Jehovovi svedkovia ani protestanti to nevyžadujú... Niekto by si chcel možno podľa seba určovať - nezávisle od učenia Cirkvi. Alebo napr. podľa iných duchovných prúdov. Je na každom, pre čo sa rozhodne - volá sa to sloboda a zodpovednosť. Nikomu jeho iný názor na tieto veci neberiem.
A Katolícka cirkev uznáva v určitom zmysle aj niektoré iné spoločenstvá: pozri Katechizmus KC 817 - 820:
odkaz Okrem toho pozri tiež Prirodzený zákon (Rim 2, 13-15), ktorý Cirkev tiež uznáva a čo vec robí zložitejšou, viac tolerantnou aj pre iných než prísne vzaté iba kresťanov katolíkov
