1
|
Tak prešli obdobia sucha, z južnej strany ostrova prileteli dni teplých pasátov a odišli za odlivu s veľkými hviezdami leta. Vládu prenechali dobám šera a dažďami duniacim vetrom v starých kostiach leta. A more sa zdvíhalo a padalo pravidelným dychom času, zanechávajúc zakaždým na šiji pobrežia náhrdelník zo soli, z lastúr, mušlí a morských rias.
Nadišiel posledný večer. Prišla a ticho si k nemu sadla. Na jej bielom čele sa zrkadlila diaľka. Chumáče oblačného šarlátu sa rozpúšťali v poslednom blankyte ako kvapky krvi na vode. Skľúčene mlčali. Zdalo sa mu, že vidí ducha mora, ako dvíha v diaľkach svoju bielu hlavu ovenčenú chaluhami, a na striebornej tamburíne v neúprosnom kolísavom rytme odpočítava takty melódie, ktorá delí hudbu noci od nápevov brieždenia.
"Nenašiel si odpoveď," - vyslovila nahlas, čo nakoniec vedeli obaja.
Mal pocit, že už nie je. Že má podstatu spoločnú so skalou, na ktorej sedia. Zostalo tu len prázdne ticho, široké ako svet, nezmyselné absolútno, v ktorom sa toľké roky plnil márnosťou. Chcel by ju odviesť preč, ukryť niekde ďaleko pred lačnými čeľusťami času. Vedel však, že je nehmotná, priezračná a neuchopiteľná ako zmysel jeho vlastného bytia, za ktorým sa po celý rok bezmocne vystiera.
Myslel na zajtrajšie ráno. Čo bude potom? Videl prázdne pláže, svoju grotesknú postavu prenasledovanú slnkom. Po celom ostrove len vlastné stopy, odchádzajúce a navracajúce sa v nezmyselných kruhoch. Zostane len bolesť? Bolesť. Vychutnával trpkosť toho slova hlboko v duši a poznával, že jeho láska rastie, zmocňuje sa ho a preniká celou jeho bytosťou.
"Láska potrebuje bolesť," - zvolal v nádeji. No keď jej pozrel do tváre, bolo mu jasné, že je všetko stratené.
...
(pokračovanie)
|
 |
|
2
|
Zdalo sa mu, že vidí ducha mora, ako dvíha v diaľkach svoju bielu hlavu ovenčenú chaluhami, a na striebornej tamburíne v neúprosnom kolísavom rytme odpočítava takty melódie, ktorá delí hudbu noci od nápevov brieždenia.
Viac na: odkaz
Tato veta ma dostala 
Menej je viac, ale pekné. |
|
|
4
|
Ja už chcem, aby bolo zajtráá 🙂.
|
|
|
5
|
|
|
4. 25.12.2011, 12:07
Ja už chcem, aby bolo zajtráá 🙂.
▲
25.12.2011, 12:10
|
|
6
|
Rozosmiali ma lukove reakcie, pre neho bola rozpravka na pokracovanie...ja ju mam naraz celu, idem na stvorku 🙂
|
|
|
10
|
ale no, nachadzate sa v rozpravke a v nej vsetko konci stastne..  |
|
|
12
|
|
|
10. 14.01.2012, 23:36
ale no, nachadzate sa v rozpravke a v nej vsetko konci stastne..
▲
14.01.2012, 23:37
|
Neboj, on ma má Dávid vlastne rád, len o tom nevie  |
 |
|
|
