Neznášam tieto veci

1. Keď niekto sedí v autobuse s roztiahnutými nohami tak, že keď si k nemu prisadnem, tak mám pre seba 1/3 sedadla
Jedná sa v drvivej väčšine o mladých mužov, ktorí majú dojem, že svet patrí iba im.
2. Keď si niekto v autobuse sadne tak, že vedľa seba položí tašku, ako by celé dvojsedalo patrilo iba jemu.
3. Keď si niekto sadne na dvojsedadlo tak, že si nesadne k oknu a nenechá krajné sedadlo voľné, ale si sadne na krajné sedadlo a potom, keď si chce niekto k nemu prisadnúť, tak sa tvári nahnevane, že sa musí posunúť. Ešte chápem, keď niekto na nasledujúcej zastávke vystupuje a nechce potom prísediaceho otravovať, ale bol som svedkom aj toho, že dotyčný dlhodobo takto sedel, ako keby tým chcel povedať, že chce sedieť len sám, a takto chce zabrániť, aby si k nemu prisadol.
4. Vadí mi, keď mladý zdravý človek sedí v preplnenom autobuse idúc do školy, alebo zo školy, kde väčšinou času sedí, a nad ním stojí starší človek, alebo mamička s malým dieťaťom a ten mladý len čumí do mobilu a staršieho človeka, alebo mamičku nechá stáť. To je také sebecké.
Stávalo sa to aj za mojich mladých čias, ale väčinou sa našiel človek, ktorý ho upozornil, že sa má postaviť. Teraz sa pre istotu každý stará iba o seba.
Zatiaľ toľko. Ak má ešte niečo napadne, tak pridám.