Nepochopená trojjedinosť: čo Biblia skutočne učí o Otcovi, Synovi a Duchu

V kresťanských debatách sa trojjedinosť často stáva témou, ktorá vyvoláva viac emócií než porozumenia. Mnohí ju odmietajú nie preto, že by ju Biblia neukazovala, ale preto, že pracujú s jej skreslenou verziou, akoby išlo o troch bohov, alebo o matematickú hádanku, ktorú treba vyriešiť ľudskou logikou.

Cieľom tejto témy nie je hádka, ale upratanie zakladov.

Čo Biblia skutočne hovorí o Otcovi, Synovi a Duchu?

Ako tieto tri osoby konajú v dejinách spásy?

Prečo je dôležité rozlišovať medzi tým, čo Biblia učí, a tým, čo si ľudia domysleli?

A prečo trojjedinosť nie je nelogická, ale jednoducho presahuje náš bežný model jedna osoba...jedna bytosť?

Biblia hovorí, že Boha Otca človek vidieť nemôže, lebo jeho sláva by nás zničila

Človek ma nemôže vidieť a zostať nažive“ (Ex 33:20).

Boh je vo svojej podstate nekonečný, nesmrteľný a neuchopiteľný, preto sa človek k nemu nemôže priblížiť vlastnými silami. A práve v tom je jeho jedinečnosť:

Boh sa môže priblížiť k človeku tak, že prijme ľudskú prirodzenosť, no jeho božská prirodzenosť sa tým nezmení ani nezanikne. Preto Písmo hovorí: „Slovo sa stalo telom“ (Jn 1:14) a zároveň, že v Kristovi „telesne prebýva celá plnosť božstva“ (Kol 2:9). Boh sa teda spojil s človekom spôsobom, ktorý človeka nezničí, ale zachráni.

Syn mohol zomrieť, lebo prijal telo, ktoré je smrteľné: „Kristus zomrel“ (Rim 5:8). Otec zomrieť nemôže, lebo „Boh… jediný má nesmrteľnosť“ (1Tim 6:16). Smrť v Biblii znamená oddelenie ducha od tela, nie zánik osoby, preto Ježiš hovorí: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu“ (Mt 10:28) a na kríži odovzdáva svojho ducha Otcovi (Lk 23:46). Ježišova smrť a vzkriesenie sú zároveň vzorom pre človeka: „Kristus bol vzkriesený ako prvotina“ (1Kor 15:20) a „On premení naše ponížené telo, aby bolo podobné jeho oslávenému telu“ (Flp 3:21).

Boh teda prišiel v tele preto, aby sa mohol človeku priblížiť, aby človek mohol vidieť Boha bez toho, aby zomrel, a aby na vlastnom tele ukázal, že smrť nie je koniec, ale prechod. Preto v tom nie je rozpor: Otec je neviditeľný a nesmrteľný, Syn prijal telo, aby sme mohli vidieť Boha a byť ním zachránení

.

Mám pocit, že veľká časť odporu voči trojjedinosti nevzniká z Biblie, ale z ľudskej reakcie na niečo, čo presahuje naše bežné chápanie. Keď človek roky verí nejakej jednoduchej schéme, je prirodzené, že sa bráni predstave, ktorá je hlbšia a komplexnejšia. Niekedy je za tým aj obyčajný strach vyzerať ako ten, kto „to doteraz nechápal“. Lenže Boh nie je jednoduchý ako my. Ak je Boh nekonečný, je logické, že nie všetko o ňom sa zmestí do ľudskej rovnice „jedna osoba = jedna bytosť“. Biblia ukazuje Otca, Syna a Ducha v reálnom konaní, nie v matematike. A bojovať proti tomu len preto, že to nezapadá do nášho modelu, nie je dobré – človek tým bojuje nie proti učeniu, ale proti vlastnej predstave, ktorú si vytvoril. Pokora nie je v tom, že všetko chápeme, ale v tom, že prijmeme to, čo Biblia ukazuje, aj keď to presahuje náš rámec.

Vela ludi prirovnava Trojjedinist k trom skupenstvam vody - para - lad - voda ako tekutina. To je vsak nespravne, lebo ked je voda lad uz nie je ako tekutina. A ked je ako tekutina uz nie je ako para. Voda ma 3 skupenstva ale ked je v jednom skupenstve tak uz ostatne 2 skupenstva neexistuju, uz v nich nie je.
Na priklade s Jezisom by to teda znamenalo, ze ked je Boh v podobe Jezisa, tak v tej chvili neexistuje podoba Otca ani Ducha Svâtého, co je ale nezmysel
.............

Preto najlepsie porovnanie je na tele. Jezis tvori ruky, Otec hlavu s trupom, a Duch Svätý nohy. Otec je viac ako Syn, lebo hlava s trupom dokaze prezit bez ruk a noh, avsak nebude vsemohuca. Vsetky 3 casti tela existuju sucasne, no kazda potrebuje kazdu lebo iba spolocne tvoria vsemohucnost

👍: qwert

treba aj vysvetľovat, že ak by Boh nemal takú vlastnosť, tak by sa človek nemohol stať dieťaťom božím....duch človeka by nemohol svedčiť spolu s Duchom Božim, že je bozie dieťa....
zviera, aj ked je živá duša, túto možnosť nemá....

Určite ti je jasné odkedy sa stávaš dieťaťom Božím ?

***zviera, aj ked je živá duša, túto možnosť nemá....***
NEMÁ -- to je pravda.
Ako je to možné?

tak potom čo ti vadi ty ****...clovek nie je zviera.....
j keď je človek duchovne mŕtvy, je úplne iný ako zviera, pretože človek má ducha, ktorého Boh vdýchol pri stvorení: „Vydýchol do jeho nozdier dych života a človek sa stal živou dušou“ (Gn 2:7). Tento Boží dych zviera nikdy nedostalo. Zvieratá sú síce „živé duše“ (Gn 1:24), ale nemajú ducha, ktorý by sa mohol obrátiť k Bohu alebo byť od Boha oddelený. O človeku však Biblia hovorí: „Duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal“ (Kaz 12:7). Duchovná smrť neznamená, že človek nemá ducha, ale že jeho duch je oddelený od Boha: „Boli ste mŕtvi pre svoje priestupky a hriechy“ (Ef 2:1). Aj duchovne mŕtvy človek má v sebe niečo, čo zviera nikdy nemá slobodnú vôľu, ktorá je súčasťou jeho duchovnej identity. Človek sa môže rozhodovať, hľadať, odmietať, poslúchať alebo vzdorovať, a práve toto rozhodovanie ovplyvňuje jeho duchovný stav. Preto Biblia hovorí: „Vyvolil som si dnes život alebo smrť“ (Dt 30:19) — zviera nič také nerobí. Slobodná vôľa človeka je prepojená s jeho duchom, a preto môže človek reagovať na Božie volanie, alebo ho odmietnuť. Keď človek odpovie Bohu, Duch Svätý „spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti“ (Rim 8:16). Zvieratá toto nikdy nemôžu zažiť, lebo nemajú ducha, ktorý by mohol byť oživený, ani vôľu, ktorá by mohla odpovedať Bohu. Preto je človek — aj keď duchovne mŕtvy — stále bytosť stvorená na Boží obraz (Gn 1:27), so svedomím, morálnym uvedomením, duchom a slobodnou vôľou, zatiaľ čo zviera žije len na úrovni tela a duše.

*****„Vydýchol do jeho nozdier dych života a človek sa stal živou dušou“ (Gn 2:7). Tento Boží dych zviera nikdy nedostalo. Zvieratá sú síce „živé duše“ (Gn 1:24), ale nemajú ducha, ktorý by sa mohol obrátiť k Bohu alebo byť od Boha oddelený.*****


Nemajú DUCHA......(nepleť si, s Duchom svätým).
DUCH im bol daný cez Evu, ale Adam toho Ducha nemal !!!

Toto si mal napísať na začiatku - tú vetu v červenom !!!!

Aha takže cez Evu...no dobre no...***** ta ****....čo som komu urobil...to čo za fajtu podarenu reprezentuješ ty pako....

V tvojom trápení by ti možno pomohlo keby si vedel že ....

Gen.4:26
Aj Setovi sa narodil syn a dal mu meno Enos.
Vtedy sa začalo vzývať meno Pánovo

Takže dovtedy boli čo ????

Bylinožravce z Gen.1:24
ČLOVEK ---- VEGÁN

uz toťko netrep ....no ved to predsa vieme!!!! ......čo to tu chceš k teme trepať!!!!

„Skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta a skrze hriech smrť, a tak smrť prešla na všetkých.“

To znamená:

Adam bol duchovne živý

po páde duchovne zomrel

a tento stav duchovnej smrti zdedili všetci jeho potomkovia

Teda aj:

Kain

Ábel

Set

Enóš

každý ďalší človek

Všetci sa rodia s duchom, ale duchovne mŕtvi — oddelení od Boha.

Adam bol duchovne živý ešte predtým, než Eva existovala


Adam:

počul Boha (Gn 3:8)

rozprával s Bohom

pomenoval zvieratá (Gn 2:19–20)

mal vôľu, rozum, identitu

bol stvorený na Boží obraz (Gn 1:27)

To všetko sa dialo predtým, než bola Eva stvorená.

****človek má ducha, ktorého Boh vdýchol pri stvorení:****


Nie Ducha, ale Dušu....

Cituj knihu verš a vysvetli !!!
Zrejme nerozumieš pojmom.


.

Janko, základ je jednoduchý: človek sa radikálne odlišuje od zvierat práve tým dychom, ktorý Boh vdýchol do Adama (Gn 2:7). Zvieratá síce dýchajú, ale tento Boží dych nikdy nedostali, lebo boli stvorené len slovami „Nech vydá zem živé tvory“ (Gn 1:24), zatiaľ čo človek dostal ducha, ktorý sa po smrti „vracia k Bohu, ktorý ho dal“ (Kaz 12:7), kým zvieratá „sa všetky vracajú do prachu“ (Kaz 3:20). Preto sa netreba hrať na slovíčka, ale vidieť podstatu: človek má v sebe niečo, čo zviera nemá — ducha, ktorý sa môže spojiť s Duchom Svätým, ako hovorí Písmo: „Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti“ (Rim 8:16). Boh nás tak stvoril, aby sme boli schopní duchovného spojenia, je to ako ďalší zmysel, ale duchovný, lebo „Boh je Duch“ (Jn 4:24) a len duch človeka ho môže vnímať. Každý človek sa rodí s týmto dychom, ale „mŕtvym“ — oddeleným od Boha — a to je následok Adamovho pádu, preto Biblia hovorí: „Boli ste mŕtvi pre svoje priestupky a hriechy“ (Ef 2:1). Adam bol pred pádom duchovne živý a mal vzťah s Bohom, čo vidíme na tom, že „počuli hlas Hospodina Boha“ (Gn 3:8), až hriech spôsobil duchovnú smrť, teda oddelenie ducha od Boha, nie zánik ducha. A práve preto Ježiš mohol povedať: „Nech mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych“ (Mt 8:22), lebo hovoril o dvoch rôznych „smrtiach“ — o telesnej smrti a duchovnej smrti. Telesne živí ľudia, ktorí sú duchovne mŕtvi, môžu pochovávať telesne mŕtvych, lebo ich duch je oddelený od Boha a nevníma ho. To je presne ten stav, o ktorom hovorí Písmo: človek môže byť živý telom, ale mŕtvy duchom (Ef 2:1), a preto Ježiš nazýva duchovne mŕtvych „mŕtvymi“, hoci fyzicky žijú. Zvieratá nič také nemajú, nemajú ducha, ktorý by mohol byť živý alebo mŕtvy, nemajú slobodnú vôľu, ktorú Boh dáva človeku: „Vyvoľ si dnes život alebo smrť“ (Dt 30:19). Preto človeka nemožno zaradiť na úroveň zvierat, lebo človek je stvorený „na Boží obraz“ (Gn 1:27), má ducha, ktorý môže byť obnovený: „Obnovujte sa duchom svojej mysle“ (Ef 4:23), a môže sa pripojiť k Bohu: „Kto sa pripojí k Pánovi, je s ním jeden duch“ (1Kor 6:17). Zvieratá nič z toho nemajú, preto rozdiel medzi človekom a zvieraťom nie je biologický, ale duchovný — a ten je nekonečný.

**** alebo o matematickú hádanku, ktorú treba vyriešiť ľudskou logikou.****
s tvojou logikou nevyriešiš nikdy.

co to tu zas trepeš?.....píš konkretne čo sa ti nepáči ty čudaku

konkrétne? Logiku

PODOBENSTVÁ
Prvé podobenstvo o kráľovstve

(Matúš 13:1-23)



Keď Ježiš a jeho výzva k zmene myslenia v súvislosti s blížiacim sa kráľovstvom Izraela boli odmietnuté, Pán vstúpil do druhej fázy svojej služby medzi svojím ľudom: už viac nehlásal evanjelium otvorene, ale i

Okrem niekoľkých (Matúš 11:25-30) Židia nezmenili svoje zmýšľanie (Matúš 11:16-24). Farizeji a zákonníci obviňovali Ježiša, že vyháňa démonov v spojení s Beezebulom, najvyšším z démonov (Matúš 12:24-32). A chceli od neho vidieť znamenie, hoci sa už mnohými znameniami a zázrakmi preukázal ako ich Mesiáš (Mat. 12:38-40). Izrael mu neveril; preto Ježiš nevstúpil vierou do ich sŕdc, takže zlí duchovia ovládli ľud (Mat. 12:43-45).

Takému hadiemu plemenu, takej zlej a cudzoložnej generácii (Mat. 12:34,39) nemohlo byť v žiadnom prípade dané zasľúbené kráľovstvo. Muselo sa teda vzdialiť.

Vo forme podobenstiev teraz Pán zverejňuje sedem tajomstiev kráľovstva pre obdobie práve nastanutej zaslepenosti Izraela až do skončenia veku a do vzostupu kráľovstva. Tieto informácie o udalostiach týkajúcich sa kráľovstva počas zavrhnutia Ježiša jeho národom boli doteraz skryté.

Pokiaľ ide o tento časový rámec, je potrebné poznamenať, že apoštolovi Pavlovi bola zverená spásonosná správa pretekajúcej Božej milosti (oikonomia: Ef 3,2; Kol 1:25; Rim 5:20) a my, ktorí ako členovia cirkvi, ktorá je telom Kristovým (Ef 1:23), v nej žijeme, nie sme týmito podobenstvami nijako dotknutí. Neplatia pre nás vôbec, ale pre čas pred nami a po nás.

Príbeh (príbeh) je základné, poučné znázornenie, ktoré ilustruje pravdu na príklade v prenesenom zmysle.

Príbehy sú usporiadané do párov. K prvému páru patrí príbeh o rozsievačovi a príbeh o kvasu. Druhý pár tvoria príbeh o horčičnom zrnku a príbeh o kvásku. Tieto prvé štyri príbehy opisujú vonkajšie udalosti. Tretí pár tvoria podobenstvo o poklade v poli a podobenstvo o vzácnej perle. Siedme podobenstvo, podobenstvo o vlečnej sieti, je samostatné. Tieto posledné tri podobenstvá opisujú vnútorné, esenciálne podstatné vlastnosti kráľovstva.



Podobenstvo o rozsievačovi

Matúš v kapitole 13:1-9 píše: „V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri jazere, ale okolo neho sa zhromaždil veľký zástup, takže nastúpil do člna a posadil sa v ňom, zatiaľ čo celý zástup stál na brehu. Hovoril im mnoho v podobenstvách a povedal:
-Pozrite, rozsievač vyšiel rozsievať. A keď rozsieval, niečo padlo na cestu a prišli vtáky a zjedli to. Iné padlo na skalnatú pôdu, kde nebolo veľa zeme, a hneď vyrástlo, lebo nemalo hlbokú pôdu. Keď vyšlo slnko, spálilo ho, a keďže nemalo korene, uschlo.
-Iné padlo medzi tŕnie a tŕnie vyrástlo a zadusilo ho. Iné padlo na dobrú pôdu a prinieslo úrodu, jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“

V Izraeli mala pôda často skalnatý podklad, niektoré tŕnie bolo tak husté, že sa ho nikto nechcel zbaviť, a poľa lemovali chodníky, ktoré niekedy viedli aj cez ne, takže pri vyhadzovaní semienka sa stalo, že niečo nepadlo na dobrú pôdu. Semeno bolo potom zaorané.

Taká bola krajina, takí boli ľudia. Ich srdcia boli tvrdé ako udusané chodníky. Ich viera bola chudobná ako skalnatá pôda. Ich pohľad na nebeského Otca, ktorý sa o nich staral, bol obmedzený ako pod tŕnistým živým plotom. Len málokto verne počúval Ježišovo slovo a priniesol dobré ovocie, tak ako dobrá pôda nechá semená vzklíčiť.

„Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“ Toto slovo, pripomínajúce Ezechiela 3:27, vedie k rozdielom: „Takto hovorí Hospodin, môj Pán: Kto má uši, nech počúva, a kto nie je [slovom] dotknutý [pretože je zatvrdilý], nech to nechá tak, lebo sú domom vzpurnosti.“ Nezabúdame pritom ani na Izaiáša 50:4, podľa ktorého môže počúvať len ten, komu Hospodin otvorí uši.


Prečo Ježiš hovorí v podobenstvách



Učeníci si všimli nový spôsob hlásania svojho Pána. „Vtedy pristúpili učeníci a spýtali sa ho: Prečo im hovoríš v podobenstvách? On im odpovedal: Vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu bude dané a bude mať hojnosť; ale kto nemá, tomu bude odobraté aj to, čo má. Preto im hovorím v podobenstvách, aby videli a nevideli, počuli a nepočuli, ani nerozumeli. Tak sa na nich naplní prorocké slovo Izaiáša, ktoré hovorí: Budete počuť, ale nebudete nerozumieť. Budete vidieť, ale nebudete vnímať, lebo srdce tohto ľudu je zatvrdnuté, ušami ťažko počujú a oči zatvárajú, aby nevideli očami, nepočuli ušami, nerozumeli srdcom, neobrátili sa a ja by som ich nemohol uzdraviť“ (verše 10-15).

Aký obrat musel Ježišovo hlásanie podstúpiť! Teraz už nemal byť neochotný ľud schopný pochopiť a uveriť! Ich obrátenie po výzve Jána Krstiteľa, na základe Ježišových autoritatívnych slov a vzhľadom na Jeho zázračné uzdravenia, nebolo hlboké; ani sa to už nedalo očakávať. Preto bolo lepšie nechať ich v ich zatvrdilosti, ako im poskytovať ďalšie poznanie, ktorého odmietnutie by im prinieslo ešte horší súd.

Odpoveď Pána svojim učeníkom odhaľuje všeobecne rozšírený názor, že podobenstvá slúžili na lepšie pochopenie, ako omyl. Podobenstvo ako také je síce jednoduché a zrozumiteľné, najmä keď sa predkladajú všeobecne známe činy, ale to, čo duchovne vyjadruje, zostáva pre väčšinu ľudí uzavreté.

Učeníkom bolo dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva. Samotné kráľovstvo nebolo tajomstvom, lebo proroci mnohými spôsobmi hovorili o príchode Mesiáša a o zriadení kráľovstva. Ale čo by sa stalo, keby Mesiáš bol odmietnutý svojím ľudom? Toto doteraz tajomstvo Ježiš teraz zvestuje prostredníctvom siedmich podobenstiev v našej 13. kapitole.

Avšak – kto spoznáva, kto rozumie tajomstvám? Učeníkom bolo dané; dané – nemali teda vlastné pochopenie, lebo nikto nemôže prijať niečo, čo mu nie je dané z neba (Jn 3,27). Bez výkladu nikto nemohol pochopiť podobenstvá. Pán ich vysvetlil svojim učeníkom.

„Lebo kto má, tomu bude dané.“ Učeníci mali. Od Pána už dostali niektoré duchovné poznanie, takže boli pripravení prijať viac.

Ale tým, ktorí nemajú, bude odobraté aj to, čo majú. Nepoddajný národ mal niečo, a to rozptýlené a zázrakmi potvrdené slovo Ježiša. Ale keďže neverili, toto semeno u nich nevyklíčilo; nemali z neho nič. Nemysleli na to, aby konali podľa Ježišových slov. Preto im bolo odobraté to, čo im už bolo zverené.

Celý národ odpadol od živého Boha svojou nevierou a stratil svoje výsady ako Boží ľud. Počas obdobia svojho zavrhnutia nemajú vôbec nič.

Teraz sa Pán odvoláva na Izaiáša 6:9,10 a hovorí, že preto k nim hovorí v podobenstvách, aby videli a nevideli a počuli a nepočuli, a tak sa na nich naplnilo slovo proroka Izaiáša.

Izaiáš 6 začína slovami: „V roku smrti kráľa Uziáša vidím Hospodina sedieť na tróne.“ „Správa o kráľovi Uziášovi tvorí pochmúrne pozadie pre zážitok proroka. Uziáš a s ním celý Izrael už nemali poňatie o Božej svätosti, stal sa príliš veľkým sám pre seba. Uziáš nebol povolaný k službe v svätyni, napriek tomu sa odvážil pristúpiť k oltáru aj bez tohto povolania. Izaiášovi je ukázané, aký svätý je Hospodin. Ani serafíni, ktorí sú nad Jeho trónom, sa neodvážia pozerať na Jeho slávu, zakrývajú si tváre svojimi krídlami. Ale človek sa odváži bez pozvania drzo pristúpiť pred Neho« (Willy Dick, „Unausforschlicher Reichtum“, 1986, strana 106). Odvrhnutie ľudu bolo tak veľké, že Izaiáš následne dostal od Hospodina úlohu, aby Izrael zatvrdil slovami, ktoré citoval Pán.

Tieto Izaiášove slová vždy označujú koniec hlásania kráľovstva, tu Pánovho a na konci Skutkov apoštolov apoštola Pavla (Sk 28,23-28). Kráľovstvo Izraela bude opäť hlásané ľuďom žijúcim na zemi až po skončení súčasného obdobia Božej milosti (Ef 3,2; Kol 1,25).

Ján 12:37 až 41 vrhá ďalšie svetlo na našu tému: „Hoci pred nimi urobil toľko znamení, neverili v neho, aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, v ktorom oznámil: Pane, kto uverí našej zvesti? A komu bolo zjavené rameno Pánovo? – Nemohli uveriť, lebo Izaiáš opäť povedal: „Zaslepil ich oči a zatvrdil ich srdcia, aby nevideli očami a nepochopili srdcom, aby sa neobrátili a ja by som ich neuzdravil.“ – Toto povedal Izaiáš, keď videl Jeho [Ježišovu] slávu a hovoril o Ňom [Ježišovi].“ - Vieme, že to zodpovedá Božej múdrosti a Jeho zámeru v Kristovi pre priebeh vekov (Ef 3,11) a že úpadok Izraela je bohatstvom národov a súčasné zavrhnutie Izraela je zmierením sveta (Rim 11,12.15).

Prednosť učeníkov



Pán Ježiš ďalej povedal svojim učeníkom: „Blahoslavení sú vaše oči, lebo vidia, a vaše uši, lebo počujú. Lebo veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť to, čo vy vidíte, a nevideli, a počuť to, čo vy počujete, a nepočuli“ (verše 16+17).

Učeníci sú veľmi zvýhodnení. Podobne píše Peter v súvislosti s dovŕšením viery, ktoré spočíva v spáse duší (1.Pet.1:9): „Po tomto spasení už vážne hľadali a pátrali proroci, ktorí prorocky hovorili o preukázanej milosti, keď pátrali, aký alebo aký čas je to, ktorý Duch Kristov v nich zjavil, keď predtým svedčil o utrpeniach určených Kristovi a o Jeho oslávení po nich. Bolo im zjavené, že to nehovoria pre seba, ale pre vás prostredníctvom svojej služby“ (1.Pet.1:10-12).


Výklad podobenstva o rozsievačovi



Potom sa Pán obrátil na učeníkov a vysvetlil im prvé zo siedmich tajomstiev kráľovstva: „Počúvajte podobenstvo o rozsievačovi! Každému, kto počuje slovo o kráľovstve a nerozumie mu, prichádza zlý a kradne mu to, čo bolo zasiate do jeho srdca; to je ten, kto je zasiaty pri ceste. Kde je zasiate na skalnatú pôdu, to je ten, kto počuje slovo a hneď ho s radosťou prijíma. Nemá však v sebe korene, ale je nestály. Keď príde utrpenie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď zakopne. Kde sa však sejú medzi tŕnie, to je ten, kto počuje slovo, ale starosti tohto veku a zvod bohatstva dusia slovo, takže sa stáva neplodným. Kde sa však sejú na vynikajúcu pôdu, to je ten, kto počuje slovo a rozumie mu, ktorý v každom prípade prináša ovocie, a jeden prináša stonásobne, druhý šesťdesiatnásobne, iný tridsaťnásobne“ (verše 18-23).

Ježiš je rozsievač, ktorý zvestuje Božie slovo.

Týmto podobenstvom sa odhaľujú skryté príčiny odmietnutia kráľovstva.

Je tu odpor Satana, ktorý kradne to, čo bolo zasiate do srdca, tak ako vtáky zjedajú to, čo bolo zasiate na ceste.

Je tu slabosť tela, ktoré je spočiatku nadšené, ale pri nepriateľstve ustupuje, tak ako to, čo bolo zasiate na skalnatú pôdu, rýchlo vyrastie, ale potom uschne. Izaiáš kedysi povedal, že Izraeliti síce každý deň hľadajú Hospodina a majú záľubu v poznávaní Jeho ciest, ale pritom hľadajú len svoje vlastné potešenie (Iz 58,2–3). Možno sa Židom nepáči Ježišovo slovo, že nikto nemôže prísť k Nemu, ak mu to nedá Otec. Keď to povedal, mnohí z jeho učeníkov (z širšieho kruhu učeníkov) odišli (Ján 6:65,66). A ak sa musia obávať prenasledovania, boja sa ľudí viac ako Boha. Strach z ľudí je zlý poradca. A potom sa stane to, čo je opísané v Jánovi 12:42,43: „Ale mnohí z vodcov tiež uverili v Neho, ale pre farizejov to nepriznali, aby neboli vylúčení zo synagógy; lebo milovali slávu ľudí viac ako slávu Božiu.“ Takíto ľudia stratili svoju spásu podľa vtedajšieho evanjelia obriezky, ako to Ježiš povedal Židom: „Každý, kto sa ku mne prizná pred ľuďmi, aj ja sa k nemu priznám pred svojím Otcom v nebi. Ale kto ma zaprie pred ľuďmi, aj ja ho zapriem pred svojím Otcom v nebi“ (Mat. 10:32,33). - My však, členovia cirkvi, ktorá je Kristovým telom (Ef 1,23), stojíme podľa evanjelia neobrezania (Gal 2,7) vždy v milosti (Rim 5,2; Ef 2,8).



Tretím dôvodom odmietania Ježišových slov je svet so svojimi starosťami, ale aj bohatstvom, ktoré odvádzajú pozornosť od Božieho slova, ba dokonca ho dusia ako tŕňový ker rastúce semeno. Nielen honba za bohatstvom, ale aj rozmařilý život v dôsledku bohatstva odvádzajú pozornosť a mnohých odrádza od neustálej pozornosti venovanej slovu už len radosť z ich majetku. Môžeme si spomenúť aj na bohatého mládenca, ktorý odišiel smutný, pretože nechcel vzdať sa svojho bohatstva, ktoré presahovalo jeho podiel, nadobudnutého majetku (Mat. 19:16-26). A niektorí veriaci si myslia, že zbožnosť je kapitál, prostriedok na zbohatnutie (1. Tim. 6:5). „Tí, ktorí chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a do pasce a do mnohých nerozumných a škodlivých túžob, ktoré ľudí stiahnu do záhuby a skazy. Lebo koreňom všetkého zla je túžba po peniazoch, po ktorej niektorí túžia, čím sa odklonili od viery a podliehajú mnohým bolestiam zo všetkých strán“ (1 Tim 6,9-10).

Všetci títo ľudia síce počuli slovo, ale nerozumeli mu, lebo ho možno pochopiť iba vierou a duchovne, a správne ho zaradiť v mysli. Nedostatok duchovného pochopenia však otvára srdce zlým duchom alebo myšlienkam, ktoré oni vyvolávajú (porov. Mat. 12:43-45). Tí, ktorí ho pochopili, sú ako dobrá pôda, ktorá prináša hojný úrod.

Pokiaľ ide o nás veriacich dnes, na chválu Božej milosti treba povedať, že nič nezávisí od človeka a ani od životných okolností, či už sú to rôzne núdze, utrpenia a prenasledovania, alebo starosti a pokušenia súčasného zlého veku (Gal 1:4). Koho Boh vyvolil, toho aj povolal, a ten je a zostáva zachránený v milosti (Rim 8,30; Ef 1,13). Viera, ktorá bola raz udelená v milosti (Ef 2,8; Flp 1,29), zostáva, nech už tŕnie bujnejú, odpor sa zväčšuje alebo choroba človeka ničí. - A či prinášame ovocie, alebo nie - „aké je dielo každého, to preskúma oheň [pred súdnou stolicou Krista; Rim 14,10-12; 2 Kor 5,10; 2 Tim 4,8)]. Ak niekto dielo, ktoré postavil na tom [na základe, ktorý položil Pavol, a tým je Ježiš Kristus; 1 Kor 3:10,11], zostane, dostane odmenu.

Ak niekto dielo spáli, stratí [odmenu]; on sám však bude zachránený, ale len ako cez oheň“ (1 Kor 3:13-15). Dokonca aj smilník, ktorý si vzal ženu svojho otca a preto bol Pavlom a zvolenou cirkvou v Korinte vydaný Satanovi na zničenie tela, bude v deň Pána Ježiša zachránený (1 Kor 5,1-5).

Druhé až siedme podobenstvo o kráľovstve

(Matúš 13:24-58)


Druhé až siedme podobenstvo o kráľovstve

(Matúš 13:24-58)



Podobenstvo o Kúkoli



Teraz si vypočujme podobenstvo o kúkoli, vysoký 25 až 70 cm, bol obávanou burinou obilných plodín. Jeho plody sú napadnuté hubou, ktorá vylučuje jedovatý alkaloid, ktorý spôsobuje otravu múkou a závraty, teda kolísanie. Odtiaľ pochádza aj jeho názov. Kúkoľ (Loloch) patrí do rodu sladkých tráv.

Matúš v veršoch 24 až 30 píše: „Predložil im ďalšie podobenstvo: Nebeské kráľovstvo je ako človek, ktorý zasial na svojom poli ušľachtilé semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, zasial medzi obilie kúkoľ a odišiel. Keď však steblá vyklíčili a priniesli ovocie, objavil sa aj kúkoľ. Vtedy prišli sluhovia pána domu a spýtali sa ho: Pane, či si na svoje pole nezasial dobré semeno? Odkiaľ sa tam vzal kúkoľ? On im odpovedal: Nepriateľ, človek, to urobil. Sluhovia sa ho ďalej spýtali: Chceš, aby sme išli a vytrhali ho? On im odpovedal: Nie, aby ste pri vytrhávaní kúkoľa nevyhrabali spolu s ním aj obilie. Nechajte oboje rásť spolu až do žatvy, a v čase žatvy poviem žencov: Najprv vytrhajte kúkoľ a zviažte ho do snopov, aby ste ho spálili; obilie však zberte do mojej stodoly.“

Nielen dav, ale ani učeníci nerozumeli tomuto podobenstvu. Pán im potom vo veršoch 36 až 43 dáva výklad a pochopenie, pretože oni už „majú“, ako sa píše vo verši 12, a to poznanie Boha a vieru, a preto im „bude dané“ (verš 12).

Kúkoľ sa veľmi podobá obiliu až do času zrelosti, takže je prakticky nemožné ho vytrhnúť bez ohrozenia obilia. Kúkoľ predstavuje mnohých pokrytcov, ktorí sa nachádzali a budú sa nachádzať uprostred verných učeníkov v povolaných zboroch Izraela. Medzi dvanástimi učeníkmi bol len jeden taký. Už v čase letničných správ (pozri Skutky apoštolov) ich bolo oveľa viac. A ako to bude v posledných dňoch, v siedmich rokoch hnevu a spravodlivého súdu Božieho? Pokrytci, ktorí v nich žijú, zahynú; verní však budú najmä v druhej polovici posledných siedmich rokov zožatí pre tisícročné kráľovstvo nebies (Zj 14,13-15).

Podobenstvo o horčičnom semienku



„Predložil im ďalšie podobenstvo:
Kráľovstvo nebeské je podobné horčičnému semienku, ktoré človek vzal a zasial na svojom poli. Je síce menšie ako všetky ostatné semená, ale keď vyrastie, je väčšie ako zelenina a stane sa ako strom, takže vtáky neba prilietajú a nachádzajú útočisko v jeho vetvách“ (verše 31+32).

Podobenstvo o horčičnom semienku spolu s podobenstvom o kvásku patrí do druhej dvojice prvých štyroch podobenstiev, ktoré všetky opisujú „tajomstvá“, ako povedal Pán vo verši 11, ako sa bude vyvíjať vonkajší priebeh kráľovstva počas teraz nastávajúceho zavrhnutia Ježiša jeho ľudom. Obe podobenstvá, o horčičnom zrnku a o kvásku, ukazujú satanskú kópiu kráľovstva v posledných časoch.

Horčičné rastliny na poli sú zlá vec.

Takmer neprirodzene rýchly rast horčičného semienka je v ostrom kontraste s tým, ako rastie pšeničné zrno. Rýchle rozkvitnutie horčičného semienka vyjadruje rýchle prevládanie bezprávia v posledných časoch, rovnako ako náhle vzniknutie antikristovho svetového impéria v posledných časoch, v ktorom bude Izrael, a to odpadlícky, predstavovaný neviestkou Babylonom, bude hrať vedúcu úlohu a v ktorom vtáky – ktoré už poznáme z prvého podobenstva ako symbol Satana a zlých duchov – budú mať svoj domov a budú uplatňovať svoju moc. Izrael sa zrazu stane veľmocou a bude mať v rukách všetky nitky hospodárskej a finančnej politiky. Stane sa príbytkom démonov a nečistých duchov (Mat.12:45; Zj.18:2).

Ten, kto sieje horčičné semeno, je Satan. Aj Satan sieje. To urobil už v druhom podobenstve (verš 28). Boh zasial jediné zrnko, zrnko pšenice, ktoré padlo do zeme a zomrelo, bolo vzkriesené a prinieslo nesmierne nádherné ovocie: Ježiša (Ján 12:24). Satan to napodobňuje. Aj on zasieva jediné zrnko a stavia všetko na jednu kartu. Zasieva horčičné zrnko, ktoré sa stane svetovou ríšou. Izrael padne za obeť strašnému podvodu Satana a bude považovať Antikrista, človeka bez zákona (2. Tes. 2:3), nazývaného v knihe Zjavenie Ježiša Krista „divokou šelmou“, za pravého Krista a jeho ríšu za naplnenie prísľubov. Pán ich pred tým varoval, keď povedal: „Prišiel som v mene svojho Otca, ale vy ma neprijímate. Ak príde iný vo svojom vlastnom mene, toho prijmete“ (Ján 5:43). Ten druhý je človek bez zákona, falošný Mesiáš.

Podobenstvo o horčičnom semienku nehovorí, ako sa bežne počuje, že takzvané kresťanstvo urobí celý svet veriacim, veď my sme len vyvolení milosťou a budeme vytrhnutí zo zeme (Rim 8,30; Ef 1,4; 2,8; 1 Tes 4,17). Tiež to neznamená, že kráľovstvo Izraela raz zahrnie celý svet a bude požehnaním pre všetky národy, lebo to nebolo žiadnym tajomstvom – všetci proroci to predpovedali –, ale tajomstvom bolo, ako bude kráľovstvo vyzerať dovtedy, pokiaľ budú Židia neveriaci.

Podobenstvo o kvásku



„Ešte jedno podobenstvo im povedal: Nebeské kráľovstvo je ako kvások, ktorý žena vzala a zamiešala do troch mier múky, až bolo celé nakysnuté“ (verš 33).

Kvas je v Písme vždy symbolom zla a rozkladu, prenikania falošnými učením. Na sedemdňový sviatok nekvasených chlebov (Mat. 26:17) museli Izraeliti odstrániť všetok kvas zo svojich domovov (Exodus 12:15). Všetky predobrazy Krista mali byť bez kvasu; tak krv obete nemala byť obetovaná spolu s kvaseným chlebom (Ex 23:18; 34:25) a žiadna potravinová obeta (potravinová obeť), ktorú prinášali Hospodinovi, nemala byť pripravená s kvasom; ani kvas, ani med nemali kadidliť Hospodinovi ako ohnivá obeť (Lev 2:11) . Ježiš Kristus dôrazne varoval svojich učeníkov: „Dávajte pozor a chráňte sa kvasu farizejov a sadúceov! ... Potom pochopili, že nehovoril, aby sa chránili pred kvasom chleba, ale pred učením farizejov a sadúceov“ (Matúš 16:6,12). A apoštol Pavol napomína, aby sme sa dôkladne očistili od starého kvasu zla a zloby, lebo už malý kúsok kvasu nakvasí celé cesto (1 Kor 5:6-8; Gal 5:9).

Podobenstvo teda znamená, že kráľovstvo úplne presiaknuté a rozložené zlobou a bezbožnosťou bude existovať, a to v poslednom zo sedemdesiatich sedemročí (Dan 9:27). Žena, ktorá pridávaním kvasu robí cesto pre ľudí dobre stráviteľné, je neviestka Babylon, ktorá ľuďom robí falošné kráľovstvo chutným (Zjavenie 17+18). „Babel“ mimochodom znamená zmiešanie, zmätok, rozklad (1. Mojžišova 11:9).



„Otvorím svoje ústa v podobenstvách“



„To všetko hovoril Ježiš v podobenstvách zástupom a bez podobenstva im nič nehovoril, aby sa naplnilo, čo bolo povedané prostredníctvom proroka: Otvorím svoje ústa v podobenstvách; vyvrhnem to, čo bolo skryté od počiatku“ (verše 34+35).

Asaf, syn Berechjášov, levita z rodu Gersonovcov, hudobník a spevák za čias Dávida (1. Kron. 25:2; 2. Kron. 6:24), zapísal toto prorocké slovo v Žalme 78:2: „Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyslovím hádanky z dávnych čias.“ Teraz sa toto slovo naplnilo. A to, čo Pán Ježiš povedal podrobne, bolo skryté od počiatku sveta.

Výklad podobenstva o kúkoli



„Potom prepustil zástupy a vrátil sa do domu. Vtedy prišli k nemu jeho učeníci a prosili ho: Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na poli! On odpovedal: Ten, kto sieje dobré semeno, je Syn človeka. Pole je svet; vzácne semeno sú synovia kráľovstva; burina sú synovia zla. Nepriateľ, ktorý ju sieje, je protivník; žatva je koniec veku a ženci sú poslovia. - Tak ako je teraz burina vytrhávaná a spaľovaná ohňom, tak bude aj na konci veku. Syn človeka poverí svojich poslov, a oni vytrhnú zo svojho kráľovstva všetky prekážky a tých, ktorí páchajú bezprávie, a hodia ich do pece ohňa; tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy spravodliví budú žiariť v kráľovstve svojho Otca ako slnko. Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“ (verše 36-43).

Výklad podobenstva našim Pánom nepotrebuje ďalšie vysvetľovanie. Dovoľte mi však niekoľko poznámok.
Záverom veku je sedemročné obdobie hnevu a spravodlivého súdu Božieho, ktoré podrobne opisuje napríklad prorok Daniel, Matúš 24 a Kniha odhalenia Ježiša Krista. Pokrytci a všetci ostatní zlí Izraela prídu do pece ohňa, to znamená do rán a múk súdov trúb a čaší (Zjavenie 8,9,16).

O posloch ako žatevných žencoch sa hovorí aj v Zjavení 14:17-20.

Veriaci, spravodliví a verní, synovia kráľovstva, však dosiahnu – aj keď zahynú v prenasledovaniach posledných troch a pol roka (Ján 11:25; Zjavenie 14:13) dosiahnu večný život a budú žiariť ako slnko v tisícročnom kráľovstve, ako je napísané v Sudcov 5:31: „Tí, ktorí ho [Jewe] milujú, sú ako slnko, ktoré vychádza v svojej sile.“


Podobenstvo o poklade v poli



Nasledujú dve podobenstvá o poklade v poli a o vzácnej perle, ako aj siedme podobenstvo o vlečnej sieti. Tieto tri podobenstvá odhaľujú vnútornú podstatu kráľovstva.

Sledujme piate podobenstvo:
„Kráľovstvo nebeské je podobné pokladu skrytému v poli, ktorý človek nájde, ale znova skryje; a vo svojej radosti ide a predá všetko, čo má, a kúpi to pole“ (verš 44).

Pole je svet; to už vieme z výkladu predchádzajúceho tajomstva (verš 38).

Kto alebo čo je ten poklad? Existuje na svete niečo mimoriadne cenné? Áno, nech naše oči putujú po svete a vnímajú Izrael, o ktorom je napísané: „Budete mi [Jewe Elohim] zo všetkých národov osobitným vlastníctvom, lebo moja je celá zem“ (Exodus 19:5). Pánovi patrí celé pole, zem, a tým zvláštnym majetkom, pokladom, je Izrael. Len o Izraeli sa píše: „Vyvolil si Jakuba, [vyvolil] Izrael za svoj osobitný majetok“ (Žalm 135:4).

Človek, ktorý našiel poklad, je Ježiš Kristus, ktorý vo svojej radosti odišiel a predal všetko, čo mal, a to svoju božskú slávu (Ján 17:5) a podobu Boha, stal sa podobným ľuďom a bol poslušný až do smrti, áno, až do smrti na kríži (Filipským 2:6-8).

Kúpil celé pole, celý svet tým, že zomrel za všetkých, v prospech všetkých (2 Kor 5:14), ako píše aj apoštol Ján: „On je zmiernou obeťou za naše [Izraelove] hriechy, a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta“ (1 Jn 2:2).

Často sa hovorí, že pokladom je naše spasenie a že musíme dať všetko, aby sme ho vykúpili. Ale po prvé, naše spasenie sme dostali úplne zadarmo a výlučne z milosti (Ef 2,8) a po druhé, vykúpené je pole, teda svet, a v žiadnom prípade nie naše spasenie.

V Izraeli sa peniaze a cennosti ukrývali tak, že sa zakopali na vlastnom pozemku. Ak majiteľ zomrel alebo sa pozemok predal, zakopané veci mohli upadnúť do zabudnutia. Ak ich náhodou niekto našiel, nemohol si ich vziať, lebo patrili majiteľovi pozemku. Najprv bolo teda potrebné získať pozemok, aby bolo možné poklad vybrať.

Pán Ježiš Kristus zaplatil svojou krvou za celý svet. Pokladom je Jeho milovaná cirkev kráľovstva (Ján 13:1).

Podobenstvo o vzácnej perle



Pán pokračoval: „Kráľovstvo nebeské je podobné človeku, ktorý je obchodníkom a hľadá vzácne perly. Keď však nájde vzácnu perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju“ (verše 45+46).

Myšlienkový postup je v podstate rovnaký ako v predchádzajúcom podobenstve, s tým rozdielom, že človek sa vydáva na cielené hľadanie. Šieste tajomstvo kráľovstva spočíva v tom, že Pán hľadá vzácny Izrael, teda veriacich, a aj ho nachádza. Ušľachtilá perla je čistá od všetkých cudzích vložiek; tak je aj pravý Izrael – podľa milostivého výberu (Rim 11,5.7) – čistý od neveriacich, pokrytcov a všetkých ostatných zlých Izraela, lebo „nie je Židom ten, kto je ním viditeľne; ani obriezka nie je to, čo sa viditeľne deje na tele; ale Židom je ten, kto je ním vnútorne, v skrytosti; a obriezka srdca je v duchu, nie v písmene; tomu sa dostáva chvála, nie od ľudí, ale od Boha“ (Rim 2,28–29). „Nie všetci, ktorí pochádzajú z Izraela, sú Izraelom; ani nie sú všetci deťmi, pretože sú potomkami Abraháma; ale je napísané: V Izákovi ti bude dané potomstvo. To znamená: Nie deti tela, nie títo sú deťmi Božími, ale deti zasľúbenia On počíta za potomstvo“ (Rim 9,6-8).

Ďalším aspektom je: Tak ako sú perly v mori, tak aj Izrael je uprostred mora národov.

Názor, že Ježiš je vzácna perla a hriešnik ju musí hľadať, je nesprávny. Ježiš je síce vzácny, ale o to tu nejde. Hriešnici nie sú hľadači, lebo „niet nikoho, kto by vážne hľadal Boha; všetci sa Mu vyhýbajú“ (Rim 3,11-12; Ž 14,1-3). Je to Ježiš, kto hľadá a nachádza stratených.


Podobenstvo o vlečnej sieti



Siedme a posledné podobenstvo o kráľovstve znie: „Kráľovstvo nebeské je podobné vlečnej sieti, ktorú hodia do mora, aby zachytili ryby všetkých druhov. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadia sa a vyberajú dobré ryby do nádob, ale zlé vyhadzujú. Tak bude aj na konci veku: poslovia vyjdú a oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov“ (verše 47-50).

Oddelovanie spravodlivých od zlých v posledných dňoch bolo už témou druhého podobenstva, podobenstva o kŕdli vtákov. V siedmom podobenstve sa k tomu pridáva ešte zhromaždenie.

Je to posledná hodina nášho zlého veku. Izrael, rozptýlený medzi všetky národy, bude zhromaždený z mora národov. Ako vyplýva z Matúša 24:31, nebeskí poslovia majú za úlohu zhromaždiť Kristových „vyvolených zo štyroch vetrov“. Zo Židov vstúpia do kráľovstva nebeského len spravodliví. „Žiadni hriešnici sa nezúčastnia na zhromaždení spravodlivých“ (Žalm 1:5). Zlí budú hodený do ohňa, teda vydaní mukám súdu posledných čias.

Co to tu zahlcuješ ..píš jednoducho a k teme...a nezasieraj to tu ....!!!!!!

👍: Tomas123456

tema je o trojjedinosti pre svedkov jehohových na pochopenie..a ty tu vycapíš kilometrovy clanok o inom...mas možnost to zmazat tak to zmaž..a vyjadruj sa k teme...

👍: Tomas123456

Novidíš,
nevieš a budeš okolo toho trepať....

ale viem...a vidim tvoje trepanie....ved ty ani nerozumieš zakladným veciam...sice snažiš sa vycapuješ tu traktáty...

Odpovedám len na tvoje slepoty a hluchoty.





Zakaždým, keď trávime čas s Božím slovom, zažijeme zjavenia v Božom slove a spoločenstvo s Pánom, načerpáme novú radosť
zo života!
V skutočnosti Biblia v Izaiášovi 55 hovorí:
Božie slovo je pre nás v nebi „tak koncentrované“, aby sme ho mohli prijať presne tak, ako je. Božia múdrosť presahuje naše
chápanie.Preto Boh hovorí: „Moje cesty a myšlienky sú vyššie ako vaše.“ (Izaiáš 55:9)
Ale potom v Izaiášovi 55:10-11) pokračuje:
„Lebo ako dážď a sneh padajú z neba a nevracajú sa tam... tak aj moje slovo ...“
Všimnite si, že predchádzajúci verš nám hovorí, že jeho myšlienky prevyšujú naše myšlienky. Jeho cesty sú vyššie ako
naše cesty. Je to ako koncentrovaná múdrosť. Často nie sme schopní ju úplne pochopiť, vnútorne prijať alebo porozumieť jej.
Ale Boh je tak veľkorysý a dobrý, že na nás vyleje svoju múdrosť ako dážď.
Predstavte si, že už štyri hodiny prší. Skúste si predstaviť, koľko ton dážďa to je. Ak by celý tento dážď padal naraz, nie vo forme kvapiek, ale ako obrovská povodeň, mohol by zničiť veľa vecí na Zemi. Ale keď sa rovnaké množstvo dažďa zmieša s prachom a časticami vo vzduchu a Boh ho premení na dážď alebo sneh, tento zrážkový úkon osvieži aj najkrehkejšiu kvetinu. Voda ju oživuje
a vyživuje, bez toho, aby ju poškodila.

Tak k nám prichádza Božia múdrosť.
Keby bola prítomná v celej svojej koncentrovanosti,
hustote naraz, neboli by sme schopní ju prijať.
Ale Boh nám ju dáva v malých, zrozumiteľných
dávkach. Kúsok po kúsku,
ako mannu.

.

dufam že ťa prešlo prorokovanie...bo dostanem mladé z teba...a tvojho automatickeho krstu....stale čosi oponuješ, a viem aj prečo..lebo som ťa nazval babou jagou....čo vypusta perly ducha....a snaži sa vypadať mudro...
za tie proroctva čo si navypušťal by si sa mal hanbiť a stať v kute.....tvoje tajuplne zahmlene trepoty nikoho nezaujimaju....Duch svatý sa vyjadruje čisto a zrozumiteľne..ale to ti zbytocne vysvetlujem....