Ježiš nesplnil takmer žiadne mesiášske proroctvo

.......

Bludáru, tvoje teórie, neviem od akého jezuitu ich čerpáš, ale sú bludom.
Len zas a znova potvrdzuješ že si osvedčeným bludárom ktorý mení vieru ako normálny človek ponožky.
Už len argument v bode A 1. dáva význam ten, že vlastne netreba ani čítať tvoje argumenty ďalej.
Tvoje myslenie sa rovná nulovému obzoru vedomosti o príchode Ježiša Krista späť, a o proroctvách, a o jeho budúcej vláde nad svetom.
Lebo ako to vyzerá, ty v Krista ani neveríš.

daj mu pokoj...tomaško ma novu hračku..je z neho teraz ateista.....este nevyškušal moslima...co sniva o pannach...

.....

Že si bludárom nie je útokom na tvoju osobu, to je tvoja charakteristika.
A argumentovanie s tebou nemá význam, lebo hneď z počiatku tvoj prvý argument voči Kristovi je blud a výraz toho, že ty vlastne v Krista ani neveríš.

......

Protiargumentom je jeden jednoduchý fakt, hráš sa na veriaceho, pritom meníš vieru a sa oháňaš akýmsi zmyslom o tej správnej cirkvi, a pritom ani v Ježiša Krista neveríš.
V tom ten jednoduchý fakt spočíva, v slove BLUDÁR.

.......

Už len nazov tvojej temy je trepot..a prd do vetra....

......

.....

ano pride a nebude meškať....aj Yanko sa dočká......

......

nebude meškať.....to znamena, že pride včas.

....

2Pt 3, 8: "Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné: že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň." (Porov. Ž 90, 4)

V tomto zmysle - kto sa nedožije aspoň tisíc rokov, má smolu

👍: kntsz

......

bud rád, že ešte neprišiel lebo už zas vymyšlaš a riešiš hluposti.....

Tomáš,
tvoj najväčší hriech je kopírovanie debnilín od iného debnila:

Autor:
jandatlovsky

odkaz


...ak chceš vyzdravieť cez Ježiša, musíš sa najprv zbaviť hriechov. Kristus nie je David Copperfield, najprv musí od teba vidieť prvý krok, potom je na rade ON.
Keď ho ale zapieraš, tak čo od neho vlastne čakáš?
Prestaň pornovať, turbovať a haniť.
.

........

.....

Lk 16: Podobenstvo o boháčovi a Lazárovi:
"Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: »Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!« No Abrahám povedal: »Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik - čo ako by chcel - nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.« Tu povedal: »Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.« Abrahám mu odpovedal: »Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.« Ale on vravel: »Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.« Odpovedal mu: »Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.«"

Poznámka z katolíckej Biblie:
"Hriech boháča spočíval v tom, že svoj majetok používal iba pre seba a nevidel biedu Lazára. "Veľká priepasť" je obraz, ktorým sa vyjadruje skutočnosť, že nebo a peklo sú od seba večne vzdialené. "Abrahámovo lono" je starozákonný výraz, zodpovedá mu "uložili ho k otcom" čiže k patriarchom. Obraz vyjadruje blízky vzťah s Abrahámom na mesiášskej hostine."

Všimnime si, že od chudáka Lazára nikto nič nepožadoval a predsa sa dostal do raja. A bol to iste väčší chudák než väčšina z nás

ten príbeh nevyjadruje o tom či sa od chudáka niečo požadovalo alebo nie, skrátka teda nevieme. Každopádne na základe NZ veršov, musia všetci uveriť v Ježiša a konať jeho prikázania ak chcú byť spasení...

Nevera alebo odmietnutie Ježiša Krista sa často považuje za zásadný hriech, pretože človek tým odmieta Božiu milosť a odpustenie. Naviac...práve neuverenie v Krista je koreňom všetkých ostatných hriechov, keďže človek sa spolieha sám na seba namiesto Boha.

Dôraz sa kladie na to, že najväčším previnením proti Duchu Svätému je zatvrdnutosť srdca a definitívne odmietnutie Božej milosti - rúhanie sa Duchu Svätému. To je smrteľný hriech, ktorý sa nedá odpustiť.
Hriech proti Duchu Svätému je v kresťanstve považovaný za neodpustiteľný. Nie je to však preto, že by bol Boh nemilosrdný, ale preto, že človek pri ňom vedome, vytrvalo a zatvrdilo odmieta Božie odpustenie a pôsobenie.

Nebuď zúfalý, ešte dostaneš šancu po vytrhnutí nevesty.....

Pozri napríklad nasledujúci text z knihy Kauza Ježiš (2010) - ide o časť rozhovoru Lee Strobela s M. L. Brownom, PhD., ktorý je kresťanom zo Židov a znalcom hebrejských písem Starej zmluvy, celkovo Biblie, židovských náhľadov a podobne:

„Kmeň Júdovcov a Dávid, ktorý bol tiež z tohto kmeňa a z rodu Jesseho, dostali konkrétne zasľúbenia,“ povedal Brown. „Genezis 49,10 hovorí: ,Nevzdiali sa žezlo od Júdu', a Izaiáš 11,1 hovorí: ,Z Jesseho pňa vzíde ratolesť a z jeho koreňov vyrastie Výhonok'. Ten pojem ,Výhonok' sa bežne používa na označenie Mesiáša. Je tam reč o tom, že v Dávidovej rodovej línii bude trvalé kráľovstvo. U Jeremiáša 23,5 Hospodin vyhlasuje, že vzbudí Dávidovi spravodlivý Výhonok. Ten bude panovať ako kráľ, bude si múdro počínať.“
Až posiaľ na tom nie je nič kontroverzné.
„Keď sa dostaneme k Izaiášovi, vidíme tam zmienky o Hospodinovom služobníkovi. Viaceré z týchto veršov sa i v pradávnych židovských tradíciách považujú za mesiášske. Izaiáš 42 hovorí, že nezaváha, kým nezaloží právo na zemi. Izaiáš 49 hovorí, že poslaním služobníka bude znova zhromaždiť kmene Izraela a priviesť ich späť k Bohu. Služobník má pocit, že vo svojom poslaní zlyhal, ale Boh hovorí, že napokon nielenže zhromaždí Izrael, ale v Izaiášovi 49,6 dodáva: ,Ustanovujem ťa za svetlo národov, aby si bol mojou spásou až po končiny zeme.'“

Potom Brown zmienil najznámejší zo všetkých mesiášskych textov - Izaiáš 52,13 - 53,12. „Tieto verše hovoria o tom, že Mesiáš bude veľmi vyvýšený, ale najprv bude ukrutne trpieť. Bude doslova znetvorený hrozným utrpením,“ vysvetľoval Brown. „A v tomto príbehu sa tiež hovorí, že ľud Izraela to nepochopí. Myslia si, že trpí za svoje vlastné hriechy a skazenosť. Nechápu, že to nesie ich hriechy, trpí kvôli nim, a pre jeho rany sa im dostalo uzdravenie. A potom tam je reč o jeho smrti, ale aj o pokračovaní jeho života po nej.

Teraz to všetko trochu zúžime. V 2. knihe kroník 7 Boh hovorí, že ak hriech Izraela dosiahne istú úroveň, on zničí chrám, ľud dá odviesť do vyhnanstva a zanechá ich v stave odsúdenia. A ako sa ukáže, všetko toto sa stane skutočnosťou. Prorok Daniel sa modlí v 9. kapitole a prosí Boha o zmilovanie. Boh mu dáva zjavenie o opätovnom vybudovaní chrámu. Hovorí Danielovi o tom, že prv než bude tento nový chrám zničený, má sa odohrať niekoľko vecí, vrátane uvedenia večného zmierenia - definitívneho vyrovnania sa s hriechom.

Prorok Aggeus zažije vybudovanie tohto druhého chrámu, ale ten sa s prvým nemôže porovnávať. Ten prvý Šalamúnov chrám bol nielen úchvatnou stavbou, omnoho impozantnejšou ako druhý chrám, ale prebývala v ňom Božia sláva. Keď sa prinášali obete, oheň zostúpil a strávil ich. V druhom chráme však nebola takáto Božia prítomnosť alebo božský oheň.
A predsa Aggeus povedal, že sláva druhého chrámu bude väčšia než sláva prvého. Boh naplní druhý chrám svojou slávou. Hebrejské slovo pre slávu môže niekedy označovať veľké bohatstvo alebo hojnosť, ale keď Boh hovorí, že naplní chrám slávou, môže to znamenať iba jeho prítomnosť. A potom prorok Malachiáš, ktorý žil neskôr, povedal, že Hospodin príde do svojho chrámu, očistí niektorých zo svojho ľudu a na iných privedie súd. Používa pritom hebrejský výraz, ktorý vždy hovorí o Bohu samotnom: Hospodin - on sám príde do tohto chrámu.

A pamätajte na to, že druhý chrám bol zničený v roku 70 nášho letopočtu. Očistenie od hriechov a božská návšteva sa museli uskutočniť pred zničením druhého chrámu. Jestvujú aj rabínske tradície, ktoré určujú príchod Mesiáša na dobu približne pred dvetisíc rokmi — priam do času Ježišovho príchodu. Ba aj Raši, najprednejší židovský komentátor Tanachu, určil ten dátum na čas pred vyše 1 750 rokmi, ale to je spôsobené dobre známou chronologickou chybou v rabínskej literatúre. Keď sa chyba opraví, ocitneme sa uprostred prvého storočia, len o jednu generáciu od Ježišovej doby!“

Takže nemáme na výber medzi viacerými kandidátmi na Mesiáša. Ak to nie je Ješua, čo je židovské meno Ježiša, tak môžeme Bibliu vyhodiť, lebo nikto okrem neho neuskutočnil to, čo sa malo stať pred rokom 70. Aká božská návšteva sa odohrala, ak len nie v Ježišovi? Kedy inokedy Boh navštívil osobne druhý chrám? Kto iný dal zadosťučinenie za hriechy? Akým iným spôsobom bola sláva druhého chrámu väčšia než prvého? Buď Mesiáš prišiel pred dvetisíc rokmi alebo sa proroci mýlili a Bibliu môžeme rovno vyhodiť. Ale oni sa nemýlili. Ješua je Mesiáš - alebo potom už nik iný.“

Na okamih sa zastavil, aby som si mohol uvedomiť dôsledky týchto slov. „Ale poďme ďalej,“ pokračoval Brown. „Talmud sa pýta, či Mesiáš príde ,s nebeskými oblakmi', ako o tom píše Daniel 7,13, alebo ,pokorne, jazdiac na osliatku', ako píše Zachariáš 9,9. Rabíni to vyriešili tak, že ak budeme hodní, príde na nebeských oblakoch, to znamená rýchlo a s mocou, a ak budeme nehodní, príde v pokore a ponížení. Podľa nich to bolo ,buď jedno, alebo druhé'. V skutočnosti to je ,ako jedno, tak aj druhé'. Oboje platí o jednej a tej istej osobe.
Krátko pred svojou smrťou Ježiš prišiel do Jeruzalema na oslovi a davy ho vítali ako Mesiáša. Ale potom sa ľudia od neho odvrátili. Je možné, že teraz prišiel ,pokorne, jazdiac na osliatku', lebo sme neboli hodní jeho príchodu, a v budúcnosti, keď v ňom spoznáme Mesiáša, sa vráti na nebeských oblakoch, ako to on sám o sebe predpovedal, keď ho vypočúval najvyšší kňaz?“
Bez čakania na odpoveď prešiel Brown k ďalšej téme. „Zamyslime sa teraz nad rolami Mesiáša,“ pokračoval. „Okrem toho, že je kráľom, má byť aj kňazom.“

„Ako to viete?“ prerušil som ho.

„Nuž, Dávid je prototypom Mesiáša a Dávid sám vykonával niektoré kňazské funkcie,“ povedal Brown. „V 2. knihe Samuelovej 24,25 sa píše: „Dávid tam postavil oltár Hospodinovi a priniesol mu spaľované obety i obety spoločenstva." Také veci robí kňaz. Podľa 2. knihy Samuelovej 8,18 boli Dávidovi synovia kňazmi.

A potom si všimnite Žalm 110,4. Tam sa hovorí: ,Hospodin prisahal a neoľutuje: Ty si kňaz naveky na spôsob Melchisedeka.' Tu Hospodin dôrazne prisahá, že kráľ v Jeruzaleme má byť naveky kňazom na spôsob starodávneho kňaza-kráľa toho mesta. Buď toto proroctvo priamo hovorí o Mesiášovi, alebo hovorí o Dávidovi. Ak je to o Dávidovi a on je prototypom Mesiáša, i tak je tým myslené, že Mesiáš bude nielen kráľovský, ale aj kňazský.
V Zachariášovi 3 sa stretávame s veľkňazom Jozuom. O Jozuovi sa hovorí, že je znamením a symbolom ,Výhonku'. Spomeňte si na Jeremiáša 23 a ďalšie oddiely, ktoré nám hovoria, že ten Výhonok je Mesiáš, lebo on je výhonkom, ktorý vychádza zo stromu, z koreňa Jesseho. V Zachariášovi 6,11-13 sedí Ješua na tróne a na hlavu mu kladú korunu. Tak sa nad tým zamyslite: v najotvorenejšom texte Biblie, kde sa ľudská bytosť explicitne stotožňuje s mesiášskou postavou, je to veľkňaz sediaci na tróne.“

Brown urobil pauzu na zdôraznenie, „Kňazsky kráľ!" podčiarkol, „Nie je typické, aby kňazi sedeli na tróne a mali korunu.“

„Prečo na tom záleží?“ spýtal som sa.

„Pretože kňazi mali dočinenia s hriechom. Kňazi niesli neprávosti ľudí na svojich ramenách. Prihovárali sa za ľud. Dokonca podľa Numeri 35 mohla smrť veľkňaza poslúžiť ako zadosťučinenie za niektoré hriechy, za ktoré nebola dostatočná iná pozemská obeť.
A teraz si všimnite Žalm 22. Toto nie je proroctvo, je to modlitba spravodlivého trpiaceho, ktorý sa dostane do čeľustí smrti, ale je zázračne vyslobodený. Ale Ježiš povedal, že všetko napísané až do doby jeho života nachádza svoj plný zmysel a plné vyjadrenie v ňom. Dokonca na kríži vztiahol na seba aj Žalm 22. A v tomto žalme sa hovorí, že ako výsledok vyslobodenia spravodlivého trpiaceho zo smrti budú končiny zeme zvelebovať Boha. To už je ozaj významné vyslobodenie zo smrti!

Takže si to zhrňme. Božím zámerom nebolo zachovať Izrael ako izolovaný národ, ale dosiahnuť, aby cez Izrael celý svet spoznal jediného pravého Boha. To mu vždy ležalo na srdci. V písmach vidíme, že táto mesiášska postava bude ako kňazská tak kráľovská - poskytne zadosťučinenie za hriech a zároveň bude vládnuť. Najprv bude trpieť a potom bude vyvýšený, príde aj pokorne na oslíkovi aj so slávou v oblakoch.
Najprv ho odmietne jeho vlastný národ a potom sa stane svetlom národom. Bude ukrutne trpieť za naše hriechy ako spravodlivá náhrada. Jeho vyslobodenie zo smrti bude také mocné, že aj končiny zeme sa budú klaňať jedinému pravému Bohu. A taktiež vidíme, že vykúpenie sa malo dosiahnuť a božská návšteva uskutočniť prv, než bol druhý chrám zničený v roku 70 nášho letopočtu.“

Brown pokynul rukami ku mne, akoby sa dožadoval odpovede. „Kto by to tak mohol byť?“ položil otázku. „Núka sa nejaký možný kandidát? To nie je veľká veda, aby sme mohli povedať, že buď Biblia nehovorí pravdu - alebo to musí byť Ješua, ktorého poznáme pod menom Ježiš.“

Brown stále neskončil. „Ješua povedal, že prišiel naplniť, čo bolo napísané v Zákone a Prorokoch. Predpovedal aj zničenie druhého chrámu. Žiadny iný významný židovský vodca to neurobil,“ pokračoval. „Deuteronómium 18 pripomína, aby si každá generácia všímala proroka, ktorého vzbudí Boh,“ pokračoval. "Ješua je posledný veľký prorok, ktorý hovoril k Izraelu. Prináša toto prorocké slovo: Chrám bude zničený, ale naplnenie toho, čo je zapísané v písmach, ukazuje na neho.

Stručne povedané, Ješua naplnil podstatné proroctvá, ktoré sa vzťahovali k určitému časovému rámcu a museli byť vyplnené pred zničením druhého chrámu. Toto nie je otázka špekulácií, je to historická skutočnosť. A keďže naplnil proroctvá vzťahujúce sa na minulosť - prišiel ako náš veľký veľkňaz a vykonal zadosťučinenie za naše hriechy - môžeme si byť istí aj tým, že naplní i proroctvá vzťahujúce sa na budúcnosť, že bude vládnuť nad celou zemou a prinesie svetu mier.
On už fakticky panuje a vládne ako kráľ nad životmi nespočetných miliónov ľudí zo všetkých národov pod slnkom. Dávajú mu svoju bezvýhradnú oddanosť. Jeho vláda je už teraz omnoho väčšia a vplyvnejšia než panovanie samotného Dávida. A to je ešte iba začiatok - keď sa vráti, bude vládnuť nad všetkým.
Zamyslite sa nad tým: už viac než 1 900 rokov nemajú tradiční Židia fungujúci chrám. Nefunguje ani kňazstvo a obete. Čo sa stalo? Keď čítate Tóru, alebo prvých päť kníh Biblie, vidíte tam opakované zmienky o obetiach. Nie je to významné, keď Izaiáš 33 hovorí, že Hospodinov služobník bude sám obeťou za viny?
Buď nás Boh úplne obral o dôležitý systém obetí za hriech, o funkčné kňazstvo a funkčný chrám, alebo všetko to, o čom tu je reč, nachádza svoje naplnenie v Ňom, ktorý prišiel v tom najsprávnejšom čase.

A to nehovoríme o veciach, aké by Ješua sám mohol zariadiť. Ako zabezpečíte, že budete tým najvplyvnejším Židom v dejinách? Ako zariadite, aby ste priviedli stámilióny ľudí k uctievaniu Boha? Ako zariadite, aby vás odmietol váš vlastný národ a predsa vás prijali národy? Ako zariadite, že budete jediným kandidátom, ktorý môže naplniť proroctvá, predpovedať koniec jedného systému a zároveň uviesť do reality nový?

Takže ja sa pozerám na tie ťahy hrubým štetcom a začínam vidieť, ako autori Novej zmluvy videli, že dokonca i v podrobnostiach je izraelský národ jeho predobrazom. Napríklad Izrael sa ešte v svojom ranom detstve dostal do Egypta - Ozeáš 11,1 hovorí, že keď bol Izrael dieťa, Boh ho miloval a z Egypta povolal svojho syna. Mesiáš ako malé dieťa ide do Egypta a je povolaný z Egypta. Čo sa stalo Izraelu, stalo sa aj jemu. Dávida zradil blízky priateľ, aj Mesiáša zradil blízky priateľ. Ako sa stalo Mojžišovi, že musel utekať o život pred faraónom, podobne sa stalo, že Mesiáš musel utekať pred Herodesom.

Začínate si všímať takéto drobnosti, ktoré samy osebe nie sú proroctvami, ale sú jeho predobrazmi - sú to obrazy, tiene a náznaky. Rabínska myseľ dokáže vytiahnuť z Písma veci, ktoré si my ani nepovšimneme. Nová zmluva je v skutočnosti veľmi konzervatívna pri prediktívnych proroctvách. Nie je to nič divoké alebo uletené. Tie hrubé rysy sa dajú aplikovať iba na jedného možného kandidáta, a potom môžeme dopĺňať jemné detaily, až vzniká nádherný obraz.

A tu je niečo fascinujúce: v Talmude je zachovaná rabínska tradícia, ktorá hovorí, že na Deň zmierenia rôzne znamenia oznamovali, že obete zvierat, ktoré priniesol najvyšší kňaz, boli Bohom prijaté a národ získal odpustenie a zmierenie s Bohom. V rokoch, keď znamenia ukazovali negatívny výsledok, ľudia sa hanbili a smútili, že Boh ich obety neprijal.
A ďalej sa hovorí, že za posledných štyridsať rokov pred zničením druhého chrámu dávali všetky tri znamenia zakaždým negatívny výsledok. Len sa nad tým zamyslite: Ježiš bol ukrižovaný pravdepodobne v roku 30 a chrám bol zničený v roku 70. Takže v období medzi jeho smrťou a zničením chrámu - čo je práve štyridsať rokov - Boh naznačoval, že už neprijíma obete židovského národa. Prečo?“
Jeho odpoveď zaznela s dôrazným akcentom: „Pretože konečnú obeť priniesol Ješua, presne tak, ako to predpovedal.“

Brown nechal svoje slová doznieť. Potom, akoby cítil potrebu rozviesť to, povedal: „Ak dovolíte, chcel by som vysvetliť, ako Ješua naplnil židovský obetný systém.“

Moja myseľ bežala na plné obrátky, aby mi nič neuniklo. „Áno, do toho,“ riekol som.

„Keď prechádzate prvými piatimi knihami Biblie, ktoré sa nazývajú Písaná Tóra, nájdete tam niekoľko stoviek zmienok o zvieracích obetiach,“ povedal Brown. „Tou základnou ideou je život za život, tak to uznávajú aj viaceré rabínske komentáre. Prečo to bolo také dôležité? Boh sa zjavne usiloval niečo tým vyjadriť - že odplatou za hriech bola smrť a že Boh bol ochotný prijať náhradu namiesto vinného človeka. Keď bol zabitý nevinný baránok a jeho krv vytiekla, bola to dosť pôsobivá názorná lekcia.
Pamätajte, že bolo predpovedané, že Mesiáš bude mať kňazské poslanie. A čo robil kňaz? Vstupoval medzi ľudí a Boha. Vchádzal do najsvätejšej svätyne. Vďaka svojmu postaveniu a povolaniu mohol urobiť to, čo žiadny iný človek. Ješua sa za nás modlí ako veľký najvyšší kňaz a potom doslova nesie naše hriechy na svojich pleciach, ako to vyjadril Peter: ,On sám na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo.' Berie na seba vinu, trest a utrpenie, ktoré si zaslúžime my všetci a sám to nesie.
Aká odpoveď je dosť veľká na prikrytie viny celého sveta? Kto je dosť čistý? Kto je dosť dokonalý? Len tento jeden, veľký Boží Syn, berie hriech a vinu celého sveta na svoje vlastné plecia a zomiera kvôli našim hriechom, aby sme my mohli teraz prijať odpustenie, očistenie a spravodlivosť.

List Hebrejom 9,22 hovorí, že bez preliatia krvi niet odpustenia. Áno, boli aj nejaké druhotné spôsoby zmierenia iné než krv, ale základom všetkých bola krvavá obeť. V najsvätejší deň v židovskom kalendári, v Deň zmierenia, keď bol očistený chrám, bol očistený ľud a zmierenie získané pre celý národ - to všetko sa točilo okolo krvi. Vezmite odtiaľ tú krv - a nemáte žiadne zmierenie.
Boh dal zmierenie prostredníctvom krvi, pretože život je v krvi: je to život za život. Levitikus sa zaoberá otázkami obetí a zmierenia, a vždy keď sa spomína zmierenie - všetkých štyridsaťdeväťkrát - vždy je to v súvislosti s krvavými obeťami. Levitikus 17,11 hovorí: ,Veď v krvi je život tela. Určil som vám ju na oltár na vykonávanie obradov zmierenia za váš život. Krvou, v ktorej je život, získava sa zmierenie.' Jeden starý midraš, alebo židovský komentár, na Levitikus 1,12 hovorí, že keď je zabitá obeť, ,považujem to, akoby ste obetovali seba samých'. V Levitiku 1,4 Boh hovorí konkrétne: ,Položí ruku na hlavu spaľovanej obety; tá bude so záľubou prijatá, aby získal zmierenie.'

Nestačilo by porezať si prst a kvapnúť trošku krvi na oltár. Nie, obeť musela zomrieť. To je hrozne škaredý obraz ceny hriechu - pre Boha je taký závažny, že si žiada smrť. Preliatie krvi je naším zaplatením za hriech, ale namiesto toho, aby sme preliali svoju vlastnú krv, Ješua to urobil ako naša náhrada. Ako vieme z Evanjelia podľa Jána 1,29, Ješua bol nazvaný ,Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta'.“

Brown sedel na okraji stoličky a prednášal argumenty tak pôsobivo, ako to robieval jeho otec v povolaní právnika. Teraz, keď bol hotový, sa uvoľnil.

„Tak si to zosumarizujme,“ povedal. „Všetky tieto stopy vedú k Ješuovi a jedine k nemu. On napĺňa proroctvá až neuveriteľným spôsobom. Keďže Mesiáš musel podľa svedectva židovských písem prísť pred takmer dvetisíc rokmi, potom ak Ješua nie je Mesiášom, tak už nikdy žiaden iný nebude. Pre hocijakého iného už je neskoro. Buď je to on, alebo nikto iný. Ak Ješua neprišiel a neurobil, čo bolo potrebné vykonať v prvej fáze, keď platil istý konečný termín, tak niet nádeje ani na druhú fázu, keď má prísť v sláve s oblakmi, aby sa ujal vlády.“
Usmial sa. „Máme tu prvú splátku. Môžeme si byť istí, že sa vráti, aby dokončil aj zvyšok.“ ...

Ako som však uviedol už na začiatku tejto kapitoly, jedna z najväčších výhrad kritikov poukazuje na skutočnosť, že Ježiš nenaplnil to, čo sú podľa ich mienky hlavné mesiášske proroctvá: uvedenie svetového mieru a jednoty a ukončenie zla, modloslužby, Iži a nenávisti, „Vo svetle tohto,“ povedal som Brownovi po odcitovaní týchto námietok, „ako môžete hovoriť, že Ježiš je Mesiáš?"

„Znova opakujem, že niektoré veci sa museli odohrať v určitom časovom rámci pred zničením druhého chrámu,“ odvetil Brown. „Ak by sa tieto veci neboli odohrali, nemáme vôbec žiadneho potenciálneho kandidáta. Po druhé, títo kritici identifikovali proroctvá pod číslom šesť až desať ako mesiášske, ale vynechali proroctvá od jedna po päť. Ja hovorím, že Ješua istotne vyplní proroctvá šesť až desať, lebo už vyplnil tých prvých päť. Bude trpieť, a bude aj vyvýšený. Bude to kňazský i kráľovský Mesiáš. Bude aj odmietnutý aj prijatý. Bude svetlom národom, kým ho prijme za svojho židovský národ. Takže pohľad na väčší obraz ma privádza späť k Ješuovi.
A tiež,“ dodal, „nie je to tak, akoby Ješua vykonal niektoré taktické veci, ktoré sa museli odohrať, a teraz sa na dvetisíc rokov vzdialil. Namiesto toho vidíme, ako sa isté veci vyvíjajú presne podľa očakávania a jeho kráľovstvo dosahuje pokroky. Pozrite sa, koľkí ľudia sa pridali k uctievaniu jediného pravého Boha len v dvadsiatom storočí. To mi hovorí, že tempo sa zrýchľuje. Takže napĺňanie prvej fázy ako aj postupné napĺňanie sa tých vecí, ktoré mali byť postupné, mi hovorí, že záverečná fáza je jasnou vecou.
Napríklad, predstavte si, že dvaja ľudia mi dlžia veľkú sumu peňazí. Jeden mi dá čiastkovú splátku stotisíc dolárov a povie: ,Keď sa vrátim, splatím ti zvyšok.' Druhý povie, že jedného dňa ma vyplatí, ale teraz mi nedá ani malú zálohu. Komu z nich budem skôr veriť? Zvlášť ak od toho prvého stále dostávam listy s uistením, že zvyšok peňazí bude naozaj čoskoro splatený.“

„Ale ten pojem ,druhý príchod' sa v hebrejských písmach nevyskytuje,“ pripomenul som.

„Ani slovo Trojica sa nenachádza nikde v celej Biblii, ale je tam dosť údajov, ktoré ju podporujú,“ oponoval mi. „Proroctvá si vyžadujú, aby sa odohrali isté udalosti - ako zmierenie a návšteva chrámu - prv než môžu nastať niektoré ďalšie, ako to, že Mesiáš prinesie svetu mier. Prvé dejstvo predchádza druhému a pripravuje preň cestu. Najprv zadosťučinenie za hriechy, potom mier na zemi. ... Urobil to, čo sa muselo stihnúť pred rokom 70 nášho letopočtu, aby sme mohli mať pevnú dôveru, že aj v budúcnosti vykoná všetko potrebné.“

„Niektorí hovoria, že nenaplnil žiadne z overiteľných proroctiev,“ povedal som. „Hocikto by mohol zomrieť, hocikto by mohol tvrdiť, že sa narodil v Betleheme, ako predpovedal Micheáš 53,1 a tak ďalej.“

„Jedna jednoduchá odpoveď: Príbeh o jeho vyslobodení zo smrti podľa Žalmu 22 mal mať taký účinok, že ľudia v celom svete sa budú obracať k Bohu,“ odpovedal Brown. „To sa dá ľahko preveriť. Byť odmietnutý svojím vlastným národom, ale stať sa svetlom pre národy - to sa dá tiež ľahko preveriť. Máme tu pokračujúce Božie potvrdenie toho, kým on je, rozširovaním sa jeho kráľovstva po svete. Už čítanie úžasných príbehov o Ježišovi v Novej zmluve je dostatočne presvedčivé. A niečo ešte silnejšie je vidieť, ako pokračuje bez prerušenia jeho vplyv v celom svete.“

Tomáš, čo zase riešiš za hovadiny. Si nestabilný!!! Ako pokazený vysavač

.......

V tvojom svete neexistuje Ježiš.

.........

Porovnanie niektorých proroctiev a výrokov Starého zákona a udalostí Nového zákona v súvise s Kristom, aj s výkladom resp. poznámkami - najmä poznámky z katolíckej Biblie:

Mt 1,22-23: "To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: "Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel," čo v preklade znamená: Boh s nami."
Porov. Iz 7, 14 Dlhá poznámka, preto ju pozri v odkaze k veršu 14: odkaz

Mt 2,14-15: "On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka:
"Z Egypta som povolal svojho syna."
Porov. Oz 11,1: "Keď bol Izrael mladý, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho syna." Tento starozákonný verš vyjadruje otcovský vzťah a lásku Boha k vyvolenému národu, pričom v kresťanskej tradícii sa chápe aj ako proroctvo o Ježišovom návrate z Egypta.

Mt 2,17-18: "Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš:
"V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet."
Porov. Jer 31, 15: Prorok predstavuje tu obrazne Ráchel, manželku Jakubovu, ako matku celého národa. Prorok básnicky opisuje, ako Ráchel narieka nad svojimi nešťastnými synmi. Podľa Mt 2,18 bol tento obrazný nárek Ráchel aj predobrazom náreku betlehemských matiek nad deťmi, ktoré dal povraždiť Herodes.

Mt 2,23: "Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: "Budú ho volať Nazaretský."
Toto upozornenie na prorocké slovo sa zakladá pravdepodobne na podobnosti slov Nazaret (i Nazara) a »nezer«. »Nezer« sa vyskytuje u proroka Izaiáša (11,1) a znamená ratolesť, ktorá vyrastie z koreňa rodu Jesseho. Tento »výhonok« alebo »ratolesť« označuje Mesiáša. Aj meno Nazaret pochádza z toho istého koreňa.

Mt 4,13-15: "Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
"Krajina Zabulon a krajina Neftali,
na ceste k moru, za Jordánom,
Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti."
Porov Iz 9, 1: Tento verš ohlasuje nádej a vyslobodenie pre národ, ktorý prechádza obdobím utrpenia, temnoty a exilu. Kresťanská tradícia ho vníma ako silné mesiášske proroctvo o príchode Ježiša Krista (ktorý je svetlom sveta), pričom na toto miesto sa odvoláva aj Nový zákon...

Mt 8,16-17: "Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
"On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby."
Porov. Iz 53,4

Mt 12,17-21: "Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
"Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy."
Porov. Iz 42,1–4

Mt 21,4-5: "Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok:
"Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa."
Ježišov vstup na osliatku znamená, že nie je svetským panovníkom, ale kniežaťom prinášajúcim pokoj a spásu. Preto sa odvoláva na Iz 62, 11 a Zach 9, 9.

Mt 27,9-10: "Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: "Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán."
Porov. Zach 11, 12–13: Tridsať strieborných bola cena otroka (Ex 21,32). Pre takého pastiera, akým bol Pán, a za toľké dobrodenia, ktoré národu preukázal, je to naozaj posmešne "nádherná mzda". Pán sám prehlasuje, že touto mzdou nie proroka ocenil národ, ale Boha. Tvorcom sa vo Svätom písme často volá Boh. Ale slovo "tvorca" znamená aj hrnčiara, ktorý z hliny tvorí nádoby. V tomto zmysle sa proroctvo splnilo, keď za 30 strieborných, za ktoré Judáš zradil Spasiteľa, kúpili Hrnčiarovo pole. O poli Zachariáš nehovorí, o tom písal prorok Jeremiáš (Jer 32). Sv. Matúš (27,5-10) uvádza obidve tieto proroctvá, ale po mene spomína len Jeremiáša.

Lk 4,16-21: "A on im začal hovoriť: "Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli."
Porov. Iz 61, 1-2: Tieto verše hovorí Mesiáš. Pán Ježiš ich vykladal o sebe. Duch Pánov je na Emanuelovi a na Pánovom služobníkovi. Všetky tieto mená označujú Mesiáša, ktorý prišiel tešiť duševne zarmútených a oslobodiť ľudí z otroctva diablovho. Rok, v ktorom Boh rozdeľuje svoje milosti, začal príchodom Spasiteľa. Pre veriacich je to čas radosti...

Jn 19,23-24: "Aby sa splnilo Písmo: "Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós." A vojaci to tak urobili."
Žalm 22, 17-19: "Prebodli mi ruky a nohy". 17. verš ostáva jedným z najvýraznejších proroctiev SZ, lebo Dávid tu opisuje spôsob Mesiášovej smrti napriek tomu, že Židia, kým neprišli do styku s rímskym svetom, o kríži nevedeli (porov. Jn 19,37). Prv, než ho pozbavia života, delia sa o jeho odev. Nepoznáme, že by bolo bývalo zvykom u Izraelitov rozdeliť si imanie odsúdencov, alebo že by ho bol zákon prisúdil katovi. Tým viac prekvapuje, že sa aj takáto nezvyčajná okolnosť vyplňuje pri Ježišovom utrpení (Jn 19,24).

Porovnaj tiež utrpenie Ježiša Krista, jeho smrť a zmŕtvychvstanie s Izaiáš 53.

Jánovo evanjelium 19:
"Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: "Kosť mu nebude zlomená..."
Porov. Ex 12, 46; Nm 9, 12; Ž 34, 21. V Ex 12, 46 a v Nm 9, 12 je reč o veľkonočnom baránkovi, ktorý je predobrazom Krista.

"...A na inom mieste Písmo hovorí: "Uvidia, koho prebodli."
Porov. Zach 12, 10: Obyvatelia nového Jeruzalema, pohnutí milosrdenstvom Pána, budú ho uprosovať. Prebodnutý muž, nad ktorým budú nariekať, je Mesiáš, ktorého utrpenie a smrť už dávno pred Zachariášom predpovedal prorok Izaiáš (53,1-2). Dokazuje to aj sv. Ján evanjelista, ktorý slová tohto verša cituje pri Pánovom umučení (Jn 19,37; Zjv 1,7). Boh hovorí: "Mňa prebodli!", čím sa označuje božstvo budúceho Mesiáša, i keď starozákonní ľudia podobné proroctvá ešte nevedeli v plnom zmysle chápať; porov. o božstve Mesiáša Iz 9,6; Ž 2,7; 45,7; Mich 5,2.

Vezmime si napr. aj Iz 9, 5:
"Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja."

Koho to vystihuje, ak nie Ježiša Krista? AI tento verš vykladá takto: "Iz 9, 5 je jedným z najznámejších starozákonných veršov, ktorý ohlasuje príchod Mesiáša."

Ale kto má iný názor, prístup, výklad, to je jeho vec. Hádať sa nebudem

.........

Samozrejme. Nemusíme s týmto názorom súhlasiť, ale môžeme ho brať ako niečí názor

......

Ok. Aj taký je názor. Je na každom, aby si vytvoril názor podľa svojho rozumu a existujúcich dát

a to kto číta tie nekonečné tirády chlapci ???

Každopádne je to dobrovoľné - číta iba kto chce...

Ukameňujte sa už navzájom.

"K otcovi Achilovi prišli traja starci, z ktorých jeden mal zlú povesť. Prvý z návštevníkov ho prosil: 'Otče, urob mi rybársku sieť.' Achiles odpovedal: 'Neurobím.' Druhý povedal: 'Pre svoju dobrotivosť nám jednu urob, aby sme mali pamiatku na teba.' Ale on im odpovedal: 'Nemám čas.' Nakoniec ho prosil tretí muž, ten so zlou povesťou: 'Otče, upleť mi rybársku sieť, aby som mal niečo z tvojich rúk.' Otec Achiles mu odpovedal: 'Pre teba to urobím.' Neskôr sa ho prví dvaja muži v súkromí opýtali: 'Prečo si nám nechcel dať, o čo sme ťa prosili a jemu si to prisľúbil?' Starec im odpovedal: 'Vám som povedal, že vám sieť nespravím, a vy ste neboli sklamaní, lebo ste si mysleli, že nemám čas. Ale keby som ju nebol spravil jemu, povedal by si: Starec počul o mojich hriechoch, a preto ma odmietol. A to by pokazilo náš vzťah. Darovaním siete som však jeho dušu potešil, takže ho smútok nepremôže.'"

Toto je taký súcitný prístup aj k "pochybným" jedincom. Z knihy Cesta srdca (2006).

A toto zas taký skôr ironický/sarkastický:

"Neberiem život príliš vážne. Beriem ho skôr ako šport. Konkrétne ako slalom - medzi idiotmi."

"Keď ti nikto nahlas nepovie, že si idiot, neteš sa, že to potichu nemôže byť pravda."

"V rozhovore s hlupákom netreba lepší rozum, ale lepšie nervy."

Autor týchto troch "výrokov" je Peter Gregor (2013)

👍: kntsz