Jak si zamilovat (vadný) systém a být spokojený

Klameme sebe i ostatní, abychom na světě nemuseli pokud možno nic měnit. A to i v případě, kdy vinou stavu světa trpíme, říká ve svém textu František Koukolík. Naše záliba v zachování stavu věcí je však podle něj stejně škodlivá, jako těžko potlačitelná.

Po celém světě najdeme lidi, kteří sami sobě škodí. Volí kandidáty, kteří je připraví o živobytí, podporují diktátory, kteří šlapou po jejich svobodách, do úmoru pracují pro firmy, kterým na nich nezáleží. Chovají se jako hrdina románu George Orwella 1984 Winston Smith, který překonal sám sebe a začal mít rád svého ničitele Velkého bratra.

Viac tu: odkaz František Koukolík: Jak si zamilovat systém a být spokojený

Ruwolf ten článok je lož. Ak čo i len človek tak nerobí, potom je článok obyčajné klamstvo. Len málo ľúdi sa nájde v tomto článku, lebo zrejme sa tam sami nájdu, lebo tak žijú a rozmýšľajú.

Príbuzný článok: odkaz Koukolík: Pravice, nebo levice? Záleží na genech
(skôr ide o tradicionalizmus vs. modernizmus)

Daj sem nejaký výcuc tej správy - čo ty považuješ za dôležité. Je to strašne dlhé a v práci to nemôžem čítať. Tak 20 - 30 riadkov by postačilo.

"Pravda, fakta biologické evoluce nezmění. Teoreticky však mohou nejdřív pochopit a pak věci změnit k lepšímu. To však chce odvahu a schopnost altruisticky trestat: to znamená potrestat parazity ve jménu svých bližních za cenu vlastní oběti."
- na čo sme ešte nedorástli-

nikto si nechce zaspinit ruky heh

"Současní neurovědci vám dokonce přímo ukážou, které části vašeho mozku za to mohou (stejně jako vám mohou ukázat jiné části mozku, které v nás vytváří za specificky lidský druh ochraňující stupidity, jemuž se říká optimismus)."
Výborné!

1. Autor článku nabáda ku kritickejšiemu mysleniu a pod. Cítiť z neho revolučného ducha, vysokú motiváciu, či nie? Podľa neho by sme sa mali snažiť o lepší stav, spravodlivejší, možno až ideálny, rajský. Avšak keď to porovnávame s históriou či už staroveku, stredoveku, novoveku alebo trebárs 20. storočia, je to snáď teraz horšie? Mali v staroveku bežní ľudia viac práv či spravodlivejší život? Zjavne nie, boli napr. aj otroci. Alebo aká spravodlivosť bola v ére socialkomunizmu? Taká, že keď ľudia chceli aj ľudskú tvár, prišli nás od nej oslobodzovať bratia na tankoch pod vedením Sovietskeho zväzu. To bol koniec ľudskej tváre, nástup normalizácie, neexistencia oficiálnej opozície atď. Ako sa podobne píše aj v článku, že keď sa dostanú takýto revolucionári konečne k moci, propaganda bude hovoriť o rovnosti ľudí, no na vrchole sociálneho rebríčku v tomto novom systéme bude neveľká ľudská skupina, ktorá bude rovnejšia než rovná. Jej diel moci a mejetku bude podstatne väčší, nehovoriac o privilégiách.

Práve aj na to si zrejme treba dať pozor, aby nejakí noví psychopati, ako o nich hovorí článok, nesnažili sa získať moc a majetky s pomocou mnohých bežných ľudí. Teda je to boj o moc a mejetky, keď sa tí dole chcú dostať tam hore pomocou bežných ľudí. Povedia im, že takto a takto je to podľa vedy a evolúcie a takto a takto by to malo byť správne. Sú vraj potrebné zásadné zmeny, musíme podstúpiť obete, zhodiť z hora zlých a dosadiť z dola dobrých, aby bolo lepšie (až rajsky). Ale uveria tomu ľudia, uveria tomu, čomu veria autori článku? Vraj ľudia sú väčšinou len akási masa, zomknutá tlupa, to všetko podľa evolúcie a vedy. Je pravda, že väčšina ľudí je viac-menej konformná. No nie vždy musí byť menšina eticky lepšia, keď si uvedomíme, že aj psychopati sú menšina, je ich percentuálne pomerne málo. Autor článku si akoby robí nádeje, je optimista, že tá "zlá" situácia sa zmení, že to bude tak, ako by sa to páčilo jemu, keď ľudia spoznajú pravdu. Z histórie však vieme, že keď bolo naozaj zle, ľudia išli protestovať, demonštrovať, búrili sa. No až keď bolo naozaj zle (napr. nežná alebo zamatová revolúcia). Nie keď sa niečo nepáčilo niekoľkým ctižiadostivým revolucionárom, ktorí toho času neboli pri moci. Hoci môžu mať aj iné motivy. Napr. úprimnú snahu o lepší stav, takpovediac nezištné motívy. Alebo sú rebelantskí ako ľudia v období puberty a títo zostali mentálne na úrovni dospievania (asi 15. rok života). Búria sa ešte vždy voči svojim rodičom a učiteľom, tzv. autoritám, len už v inej podobe. Chcú sa vymaniť, dospieť a ísť svojou cestou, založiť si vlastnú rodinu. Ešte stále nedosiahli stavu relatívnej vyrovnanosti.

Dnes vidíme, že je reálna opozícia, rôzne sily, skupiny, médiá, veľa sa kritizuje, protestuje, reformuje atď. Ideálny stav sa však nedá dosiahnuť. Problémy vždy boli a budú, otázka je, ako ich riešiť. Ďalšími - a to krvavými - revolúciami? Nepokojmi, chaosom? Je pochopiteľné, že normálnym ľuďom pre život vyhovuje skôr poriadok či mier než chaos a nepokoje, majú i rodiny, deti. Napríklad môcť si ráno nakúpiť potraviny, ísť do práce či školy, spať v noci v pokoji atď. Opakom je stav nepokojov, nedostatku, to by normálnemu nevyhovovalo. Revolúcie majú zmysel iba vtedy, ak stav v spoločensko-politickej oblasti prekročí nejakú krajnú medzu. Zrejme ideálny stav sa dosiahnuť nedá, skôr len to "menšie zlo", ako sa hovorí