Cesta ktorou kráčam

Pamätám si, že ako malý zvedavý chlapec som dával mojej mame otázky, na ktoré mi nedokázala dať uspokojivé odpovede. Narodil som sa do kresťanskej rodiny takže ja aj bratia sme boli od malička pod kresťanskou výchovou a z toho pramenila aj moja zvedavosť. Pýtal som sa čo sa s nami stane, keď umrieme? Kto zabil Ježiša a prečo? Hnevá sa Boh na ľudí, keď sme mu zabili jeho Syna? Ledva som rozumel na čo sa pýtam. Nechápal som týmto veciam, ale cítil som nutnosť poznania, často som kvôli chýbajúcemu vysvetleniu plakal, niekedy aj z odpovedí, ktoré som dostával. Doteraz mám na to živé spomienky. Nie zlostné, skôr si spomínam na smútok z nevyhnutnosti zmieriť sa s nevedomosťou. Poznáte to asi sami, dieťa časom pochopí, že pýtať sa je zbytočné. Moja stará mama si na rozdiel mojej mamy vedela poradiť. Odpovedala mi síce nie správnym spôsobom, ale postačujúcim na to, aby ho malé dieťa na nejakú dobu prijalo s uspokojením. Na nejakú dobu. Nasledovalo prvé sväté prijímanie a pár rokov povinných jázd, t.j. účasti na tzv. službách. Zámerne som to takto napísal. Z dieťaťa vnímajúceho srdcom sa časom stal mysliteľ, ovplyvnený socialistickou školou a princípom popierania duchovných vecí, ktorý začal premýšľať, porovnávať, odôvodňovať. Výsledkom bolo, že z povinných jázd sa stal odpor sprevádzaný hádkami. Nie som ten typ, ktorý veci nechával okolo seba bez povšimnutia. Stal som sa ateistom takým presvedčeným, že som nemal problém ísť sám v noci na cintorín, a to doslovne. Čas plynul, mal som 22, a stalo sa. Opis okolností nie je podstatný. Zrazu som stál pred celkom novou skúsenosťou, ktorá sa nedala vysvetliť rozumom. Zážitok neporovnateľný s ničím, až tak krásny, že som to takmer fyzicky neuniesol. Niečo v tom zmysle, že je vám až tak dobre, že sa to nedá vydržať. Vtedy som stratil sever, zrazu som nič nevedel, naučené, to o čom som bol presvedčený a čo som získal rozumovým posudzovaním, všetko bolo preč. Rozhodol som sa opäť nájsť porozumenie nášho sveta. O čo tu vlastne ide? Ale kde hľadať, koho sa opýtať, ako pochopiť alebo vysvetliť rozumom to, čo sa nedá rozumom prijať, slovami prerozprávať? Skúsil som sa vrátiť ku kresťanskému náboženstvu, ale prinieslo mi to sklamanie. Už som sa nespoliehal na názory išiel som priamo do hĺbky. Veľmi rýchlo som pochopil, že cesta na ktorú som sa vrátil ma neobživuje, nedáva mi odpovede, skôr naopak. Texty ťažko pochopiteľné, protirečivé, ktoré si aj tak každý vysvetľoval po svojom. Hľadal som ďalej a našiel veľa falošných náuk, prečítal množstvo kníh autorov, o ktorých dnes viem, že v skutočnosti vedeli menej ako ja vtedy. Absolvoval kurzy, naučil sa spomínať na predošlé životy, stávali sa mi veci, ktoré sa nedajú rozumov vysvetliť, stretal ľudí a vedel aké majú zdravotné problémy. Občas som uzrel čo sa má komu stať. Tí ktorí to čítate až sem, nechoďte touto cestou, sú to veci ktoré Vám ani v tom najlepšom prípade nepomôžu, len Vás zbytočne zadržia od správneho smeru. Takáto cesta je neprirodzená, len to čo je prirodzené môže prinášať úžitok. Sú obdarení týmito milosťami a aj takí medzi nimi, ktorí s takýmito darmi narábajú prospešne. Ja som to všetko mal naučené. Niekde uprostred horlivého hľadania sa mi zrazu dvere, na ktoré som tak vytrvalo klopal, otvorili.

Prechádzal som knižnicu a s lístkom v ruke s piatimi názvami kníh a menami ich autorov. Nenašiel som ani jednu. Nechtiac ísť domov naprázdno, začal som vyťahovať z môjho obľúbeného regálu náhodne knihy, otváral ich a čítal. Tie ktoré sa mi takto zapáčili dával bokom. Až som z jednej náhodne otvorenej prečítal asi pol strany a potom sám pre seba povedal „tak teba si beriem“. Ostatné som tam nechal, lebo veď 800 strán hutného textu sa mi zdalo primerane dosť. Vtedy som ešte netušil, že s tými ostatnými som vtedy v tej knižnici nechal aj všetko čo ma na mojej ceste spomaľovalo a brzdilo. Kniha, ktorú som začal čítať ma posunula zo stavu hľadania, do stavu spoznávania. Prvé čítanie bolo ťažké, neúprosné a priame, odhaľujúce pravdu predovšetkým o mne samom. Bolo mi neúprosne nastavené zrkadlo, videl som sa z celkom iného uhla pohľadu. Ako som si len namýšľal, v klamnej domnienke stál na výške na dosah od Boha. Nekompromisne dopadol na mňa úder, zdesený sám zo seba. Ako sa hovorí, rozhodilo mi to sandále. Dnes viem že som bol omilostený, bola mi ukázaná cesta. Od tej doby sa stal to, že som prestal hľadať odpovede, že som ich dostával a aj na otázky, ktoré som nikdy nekládol, a že moje nové otázky už neprichádzali. Ostala už iba jediná, ale tá nepatrí do tohto kruhu. Otázky nahradila túžba žiť. A ja žijem! Čím ďalej mám zo života väčšiu radosť! Čoraz menej sa mi stáva, že ma niečo nahnevá. Prestáva potreba niekomu niečo vysvetľovať. Pochopil som, že každý ide svojou cestou a jediné ako môžem pomôcť je, byť pripravený, ak sa nájde niekto kto o pomoc požiada. Nové knihy o Stvorení, o tom ako funguje už nehľadám. Už mám len jeden cieľ ma mojej ceste, vziať si z toho čo mi je núkané čo najviac a žiť podľa toho.

👍: -era-

Je veľmi veľa podobných príbehov.
Príbehov, v ktorých ľudia vnímajú, že niečo im chýba a hľadajú to všemožnými spôsobmi a nakoniec príde oslobodenie, príde akoby blesk do ich života a oni nachádzajú odpovede aj zmysel a naplnenie svojho života.

Ale to najzaujímavejšie na tom je, že každý z tých ľudí akosi skončí pri úplne iných náukách, ktoré ho uspokoja.

A samozrejme - potom si myslí, že odpoveď, ktorá sa stala odpoveďou pre neho, musí byť odpoveďou pre všetkých.

Ale to je omyl.

moc to zovseobecnuješ a trepeš era...to je dokonalý satanov klam....NENI JEDNO COMU VERIME!!!!!!!!!!!!!!!!!!....Je treba sa zmieriť s Bohom .....urobiť čo urobiť musíme....!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Samozrejme, že nie je jedno, čomu veríme. Každý si tým vyberá svoju cestu.

to satan chce aby sme si mysleli, že ked pocitujeme spokojnost, tak je vsetko ok.....NAOZAJ!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

to satan chce aby sme si mysleli, že ked pocitujeme spokojnost, tak je vsetko ok.....NAOZAJ!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

a tuto myslienku šíriš okultisto

Nie, takú myšlienku nešírim.

siriš a zovšeobecnuješ.....ty ani potom nevieš čo šíriš....len trepeš a nič konkretne!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Zovšeobecňujem v tom, že po smrti každý osobne zaplatí za to, akou cestou sa v živote vybral.

to že zaplati treba viac zdôrazňovať....a nepripustiť ľahostajnosť.....

3 ere V každom náboženstve je snaha veciam chápať, no napriek nej je v nich veľa nepochopení, zmätočnosti dokonca protirečení. Niekto z toho urobí logický záver, že je to všetko len blud a preto žiaden Stvoriteľ nejestvuje. Na logickej úrovni a vzhľadom na kvalitu vstupov v tejto pomyselnej rovnice, je to správny záver. Ďalší si "matematické" pravidlá prispôsobia, ale zadefinujú výnimky, tak aby sa divergentné miesta (tam kde riešenia nie sú) mohli nahradiť niečím čo dáva zdanie správneho výsledku. Niektorý matematiku vôbec neovládajú, sú leniví a pohodlní a spoliehajú sa na výsledky ku ktorým prišli druhí. Niektorí spozorovali neschopnosť ľudí a upravili si rovnice tak, aby z výsledkov mali prospech. Nájdu sa len nemnohí, ktorí k veci pristupujú nezaujate, ktorí sa namáhajú a majú chcenie prísť na koreň veci, a ktorí sa neuspokoja s nejasnosťami.

👍: -era-

Áno. A ešte sa dosť často stáva, že ľudia z pohodlnosti si vyberú jeden výsek zo sveta a zvyšok sveta odignorujú, aby im nekazil ten skvelý súlad, ktorý pociťujú, keď sú oddaní tomu jednému výseku skutočnosti.

6 Ak sa má zameriavať len na pocit, tak to nestačí. Všetko má byť v súznení, cit aj logika. Tu nie je dôvod na to, aby sme sa iba domnievali. Máme hľadať presvedčenie, t.j. overovať, hľadať logickosť, posudzovať správnosť, ale predovšetkým cítiť čo je správne. Až toto všetko dáva presvedčenie a je skutočnou pravou a živou vierou. Poväčšine ľudia trpia tzv. slepou vierou, pri ktorej sa nemusia namáhať.

👍: -era-

Samozrejme, takto napísané je to úplne správne.

Nuž a realita života ukazuje, že každý je o sebe presvedčený, že on je na tej správnej strane a na správnej ceste a že to tí druhí robia tie opísané chyby a omyly.

15 Realita je taká, že ľudia nedokážu nájsť a posúdiť ani len tú logickosť. Alebo naopak, zoberú logickosť použijú ju na vyhodnotenie nedostatočných vstupov, a to ich odkloní od správnej cesty.