Ako Ježiš povoláva učeníkov a prečo dáva Šimonovi meno Petros
Keď Ježiš začína svoju službu, povoláva si učeníkov. Medzi prvými, ktorých osloví, je Šimon, syn Jonášov. Je to obyčajný rybár, človek s rýchlym srdcom a ešte rýchlejšími ústami. Impulzívny, horlivý, niekedy až prehnane sebavedomý. Typ človeka, ktorý vystrelí skôr, než premyslí.
A práve tomuto Šimonovi dá Ježiš nové meno.
Hovorí mu: „Ty si Petros.“
Toto meno neznamená „skala“.
Toto meno znamená kameň, kamienok, odštiepenec.
A čo je na tom najzaujímavejšie — Ježiš ho pomenoval veľmi trefne.
Šimonova povaha presne sedí k menu Petros:
je nestály
raz je hore, raz dole
raz ide po vode, o chvíľu sa topí
raz vyzná Krista, o pár veršov neskôr Ježiš povie: „Choď mi z cesty, satan“
raz sľubuje vernosť, o pár hodín zapiera
raz je odvážny, o chvíľu sa bojí
To nie je skala.
To je kamienok, ktorý sa kotúľa.
A presne tak ho Ježiš pomenoval.
A tu je dôležité si uvedomiť jednu vec, ktorú veľa ľudí prehliada: Peter nebol nikdy premenovaný na skalu. Ježiš mu nedal meno petra (skala), ale Petros — čo znamená kameň, kamienok, odštiepenec. To je obrovský rozdiel. Ježiš Šimona nepremenil na pevný masív, základ alebo uholný kameň. Dal mu meno, ktoré presne sedelo jeho povahe: nestály, impulzívny, raz odvážny, o chvíľu slabý. Peter bol vždy len kameň, nie skala. A keď si toto človek uvedomí, celý ďalší text dáva úplne iný zmysel.
Keď Ježiš so svojimi učeníkmi prišiel do okolia Cézarey Filipovej, položil im otázku: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ Učeníci odpovedali rôzne, ale keď sa ich Ježiš spýtal priamo: „A vy čo hovoríte, že kto som ja?“, ozval sa práve premenovaný Šimon. Ten istý Šimon, ktorému Ježiš dal meno Petros – kameň. A práve on vysloví slová: „Ty si Kristus, Syn živého Boha!“ Na to mu Ježiš odpovie: „Blahoslavený si Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv ti toho nezjavily, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.“
A práve tu sa ukazuje niečo mimoriadne dôležité. Šimon neodpovedal správne preto, že by bol múdrejší než ostatní, alebo že by mal väčší prehľad. Ježiš to povie úplne jasne: „telo a krv ti toho nezjavily, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.“ To znamená, že Šimonova odpoveď nepochádzala z jeho vlastnej schopnosti, logiky či skúsenosti. Nebola to jeho myšlienka, jeho nápad ani jeho pochopenie. Bola to priama Božia iniciatíva, zjavenie, ktoré mu dal Otec. Šimon – Petros, kameň – v tej chvíli neprehovoril ako skala, ale ako človek, ktorému Boh niečo odkryl. A práve toto zjavenie je kľúčom k tomu, čo bude Ježiš hovoriť ďalej.
A práve po týchto slovách, ktoré Šimon vyslovil nie zo svojej múdrosti, ale zo zjavenia od Otca, Ježiš pokračuje ďalej. Obracia sa k nemu a hovorí: „A ja ti tiež hovorím, že si ty Peter, Skala, a na tej skale zbudujem svoju cirkev“ . Ježiš tu nadväzuje priamo na Šimonovo vyznanie a na zjavenie, ktoré dostal od Otca. Najprv ho oslovil starým menom Šimon , a teraz mu pripomína jeho nové meno Petros — kameň. Ježiš reaguje na jeho slová,
ale zároveň ukazuje, že základ, na ktorom bude stáť cirkev, nie je Šimonova nestála povaha, ale to zjavenie, ktoré práve prijal.
Keď Ježiš vysloví slová: „že si ty Peter, Skala, a na tej skale zbudujem svoju cirkev“, nadväzuje na Šimonovo vyznanie a na zjavenie, ktoré dostal od Otca. Je dôležité všimnúť si, že Ježiš tu používa dve rôzne slová, ktoré v gréčtine nemajú rovnaký význam. Najprv hovorí: „ty si Petros“ – čo znamená kameň, kamienok, odštiepenec. Je to pripomenutie mena, ktoré mu už dal. A hneď nato povie: „a na tejto skale“ – ale tu už nepoužije slovo Petros, ale petra, čo znamená skala, pevný masív, základ. Ježiš teda nehovorí: „ty si skala“, ale: „ty si Petros – kameň; a na tejto petra – skale – zbudujem svoju cirkev.“ Tým ukazuje, že základom nie je Šimonova nestála povaha, ale zjavenie, ktoré práve prijal: že Ježiš je Kristus, Syn živého Boha. Petros je kameň, ale skala, na ktorej stojí cirkev, je pravda o Kristovi, ktorú Boh zjavil.
A tu sa dostávame k bodu, ktorý je kľúčový pre celé pochopenie textu. Rímskokatolícka cirkev postavila svoju autoritu na osobe Petra – na človeku. Tvrdí, že cirkev stojí na Petrovi ako na skale. Ale Ježiš v tomto texte ukazuje presný opak. Šimon – Petros – je kameň, nie skala. Je nestály, kolísavý, raz odvážny, raz slabý. Na takejto osobe nemôže stáť cirkev, ktorá má prežiť stáročia a odolať útokom temnoty. Ježiš jasne ukazuje, že základom nie je Šimonova povaha, ale zjavenie, ktoré dostal od Otca: že Ježiš je Kristus, Syn živého Boha. Toto zjavenie nie je určené len pre Šimona. Toto zjavenie je základom celej Ježišovej cirkvi – a má ho každý, komu to Otec zjaví. Nie jeden človek, nie jeden úrad, nie jedna línia nástupníctva. Zjavenie od Otca je dostupné všetkým, ktorí patria Kristovi. A práve takúto cirkev „brány pekelné nepremôžu“. Nie cirkev postavenú na človeku, ale cirkev postavenú na zjavení od Boha. Lebo ak je cirkev postavená na osobe – navyše na nestálej – taká cirkev je už dávno premohnutá, aj keď to navonok nevidno. Môžu stáť kostoly, môžu znieť zvony, môže fungovať inštitúcia – ale to ešte neznamená, že stojí na skale. Skala je zjavenie o Kristovi, nie človek.
