1
|
Otázky pre sta2rky a iných humanistov. (pôvodne to mal byť komentár v odkaz ale nech sa aj iní zapoja a vysvetlia mi to. Okrem toho je to trošku dlhšie a je tam viac otázok)
Možno sa mýlim, ale mne sa zdá, že z vedeckého hľadiska sme my ludia iba organizmy s rôznymi biologickými a psychickými zákonmi. Preto mali humanisti vždy tento problém: "Humanisti boli nespravodlivo obžalovaní, že nie sú v stave predložiť životaschopné podklady pre etickú zodpovednosť."( odkaz )
Toto "nespravodlivé obžalovanie" je ale iba kritické myslenie. Všetci novovekí autori mali práve s týmto problém - ako dať človeku hodnotu a vytvorit etický systém bez náboženstva? Pretože stavať hodnotu človeka a etický systém bez odvolávania sa na nejaké transcendentno je teoreticky nemožné.
Možno preto sa humanizmus utieka k utilitaristickej etike: "Humanistická etika... vzťahuje etické voľby na spoločné ľudské záujmy, túžby, potreby a hodnoty. Posudzujeme ich na základe ich dôsledkov pre ľudské šťastie a sociálnu spravodlivosť." (tamže). Inak povedané, utilitarizmus za dobré pokladá to, čo je v prospech väčšine? Toto majú byť tie podklady pre etický systém? Takýto etický systém má totiž svoje nevýhody. Čo s nimi? Vražda, krádež, znásilnenie, vojna a iné nemorálne veci niekedy môžu slúžiť k prospechu väčšine. Utilitarizmus jednoducho nie je dostatočný.
Ďalej sa na tej stránke píše, že základné morálne hodnoty má každý človek. To je ale nevedecké tvrdenie, aj keby to bola pravda. Lenže nie je. Sú predsa ludia, ktorí vražia alebo znásilňujú, kradnú a neviem čo a netrápi ich svedomie. Oni jednoducho tie hodnoty nemajú, pretože sa im nedostali výchovou. Tie morálne hodnoty nie sú človeku dané prirodzene. Je pravda, že človek je tvor spoločenský a prirodzene má city, emócie a empatiu + potrebuje iných a prežitie. Lenže prirodzené sú človeku aj tie "zlé" vlastnosti a hlavne egoizmus. Tento egoizmus je, ak sa nemýlim, z vedeckého hľadiska určujúci pri našom správaní a také veci ako city, emócie (ktoré sú mimochodom zdrojom nášho hodnotenia) sú iba prostriedkom egoizmu k dosiahnutie svojho cieľa. Človek, ktorý vyrastá v iných podmienkach má preto iné hodnoty - vôbec mu nemusí vadiť krádež alebo vražda.
Ale možno sa mýlim a ak áno, tak mi dajte nejaký vedecký dôkaz, že každý človek disponuje základnými mravnými hodnotami.
Celkom ma pobavila táto veta: "Veríme, že rast vedeckých vedomostí umožní ľuďom rozumnejšie sa rozhodovať."(tamže) - to fakt? Naša spoločnosť vedecky napreduje ale zdá sa, že po morálnej stránke je to naopak. V 18.,19. a 20. storočí bol rozmach vied a ekonomiky (kapitalizmu) a viedlo to k vykorysťovaniu chudobných, ktorí museli pracovať v neľudských podmienkach, aby sa uživili - aj ženy a deti. V 20. storočí svetové vojny a studená vojna. 21 storočie nekomentujem radšej. Veda a technika nám skrátka nehovoria nič o tom, ako sa správať k druhým ľudom. Oni sú morálne neutrálne.
Mne sa teda zdá, že humanizmus stojí na nekritickej viere v hodnotu človeka. Posledná otázka je, prečo by sme mali túto vieru nútiť ostatným? |
 |
|
11
|
|
|
1. Patrick91 26.01.2014, 13:17
Otázky pre sta2rky a iných humanistov. (pôvodne to mal byť komentár v http://www.diskusneforum.sk/tema/preco-sekularizmus ale nech sa aj iní zapoja a vysvetlia mi to. Okrem toho je to trošku dlhšie a je tam viac otázok)
Možno sa mýlim, ale mne sa zdá, že z vedeckého hľadiska sme my ludia iba organizmy s rôznymi biologickými a psychickými zákonmi. Preto mali humanisti vždy tento problém: "Humanisti boli nespravodlivo obžalovaní, že nie sú v stave predložiť životaschopné podklady pre etic...
▲
26.01.2014, 18:08
|
Na túto sprostosť si ako prišiel?
"Pretože stavať hodnotu človeka a etický systém bez odvolávania sa na nejaké transcendentno je teoreticky nemožné."
|
 |
|
12
|
|
|
1. Patrick91 26.01.2014, 13:17
Otázky pre sta2rky a iných humanistov. (pôvodne to mal byť komentár v http://www.diskusneforum.sk/tema/preco-sekularizmus ale nech sa aj iní zapoja a vysvetlia mi to. Okrem toho je to trošku dlhšie a je tam viac otázok)
Možno sa mýlim, ale mne sa zdá, že z vedeckého hľadiska sme my ludia iba organizmy s rôznymi biologickými a psychickými zákonmi. Preto mali humanisti vždy tento problém: "Humanisti boli nespravodlivo obžalovaní, že nie sú v stave predložiť životaschopné podklady pre etic...
▲
26.01.2014, 18:09
|
A prečo humanizmus?
Lebo aj Ty aj ja sme ľudia.
|
|
|
2
|
Patrick91; ... už si otvoril podobnú tému. Okopčím z nej príspevky, na ktoré si nereagoval... len neviem či to bude mať nejaký význam ,lebo Tebe nejde o pravdu:
„Mne nejde o pravdu. Mne ide o vaše argumenty a o to, ako ich viete obhájiť. Ja verím svojej pravde, ktorá sa argumentami šíriť nedá“
nevedel som sa rozhodnúť, či mám vôbec reagovať. Neviem ako Ti môže ísť o naše argumenty, o to, ako ich vieme obhájiť, keď ich nečítaš. Ak by si ich totiž čítal nemohol by si, po ich prečítaní, i naďalej písať:
„Teraz, ak sme ateisti a pohybujeme sa iba v rovine imanencie a za jediný zdroj pravdy považujeme vedu a naše myslenie. Prišli sme s teóriou evolúcie ... Najčastejšie sa to rieši cez utilitarizmus - dobré je ...“
Bojislav Ti napísal svoje argumenty, ja som pár uviedol, pričom nikde sa nespomína utilitarizmus, ani /okrem mojich .../ nespomína evolúcia, zdroje pravdy ...
Ešte dve poznámky: Píšeš, že Ti ide o to, ako vieme svoje argumenty obhájiť, mňa by zaujímalo ako obhájiš, že náboženská etika už nemá svoje nevýhody, že je dostatočná /Bojislav Ti položil v tejto súvislosti konkrétnu otázku/?
... pravda, ktorá je nezdieľateľná, nie je pravdou, či už vieme uviesť argumenty pre ňu, alebo nie ... pravda je výpoveď o skutočnosti, ak o skutočnosti nič nevypovedáme, ak máme len akýsi pocit o nej, potom máme pocit, nie pravdu ...
odkaz |
 |
|
3
|
|
|
2. J.Tull 26.01.2014, 13:31
Patrick91; ... už si otvoril podobnú tému. Okopčím z nej príspevky, na ktoré si nereagoval... len neviem či to bude mať nejaký význam ,lebo Tebe nejde o pravdu:
„Mne nejde o pravdu. Mne ide o vaše argumenty a o to, ako ich viete obhájiť. Ja verím svojej pravde, ktorá sa argumentami šíriť nedá“
nevedel som sa rozhodnúť, či mám vôbec reagovať. Neviem ako Ti môže ísť o naše argumenty, o to, ako ich vieme obhájiť, keď ich nečítaš. Ak by si ich totiž čítal nemohol by si, po ich prečítaní, i ...
▲
26.01.2014, 13:33
|
... som neveriaci pes a štekám, keď si niekto myslí, že má väčšiu hodnotu, ako ten druhý. Napríklad, keď tvrdí, že ten kto verí v Boha, je len preto menej inteligentným ... alebo keď niekto tvrdí, že je viac, že je morálnejším, než všetci neveriaci, lebo on uveril ... štekám, keď niekto na základe svojho nevedenia, svojim nemyslením, bez toho, aby sa aspoň snažil porozumieť, odsudzuje názor toho druhého ...
K tomu, aby človek tvrdil, že druhý človek má rovnakú hodnotu ako on, nemusí byť veriacim a ani to, že je veriacim, nie je ešte predpokladom k tomu, aby uveril, že ten druhý je rovnako hodnotným ako on ... často je to i opačne a to v tých prípadoch, keď si veriaci o sebe myslí, že je čosi viac, má väčšiu hodnotu, lebo uveril, lebo má „v sebe Ducha svätého“, lebo je „znovuzrodeným“ a pod.
„Ak si určíme dobro ako prirodzenosť. Tak prirodzene sme v prvom rade len organizmy, kopa bielkovín“
Nie sme len kopa bielkovín, sme „kopa bielkovín“, ktorá nielen myslí, ale i cíti ... sme hlina, ktorá dokáže myslieť a hlavne cítiť /tie emócie ti akosi vypadli .../ a ako sme „nedávno“ zistili, nie sme v tom jedinými organizmami, ale že i zvieratá dokážu myslieť, cítiť ... týmto poznaním sme však človeka nedegradovali na zviera, ale zvieratá z bezduchých živočíchov pozdvihli bližšie k človeku, ešte viac sa ukazuje, že hlina z ktorej sme stvorení pochádza z ríše zvierat, že i základ našej „duše“ pochádza z tejto ríše ...
Od prirodzenosti nie sme nijakými. Človek sa rodí už s určitými predispozíciami, bez ktorých by sa nedokázal stať ľudskou bytosťou ... ale aby som nebol moc dlhý. Jednou z našich schopností je schopnosť vcítiť sa do druhého, cítiť s druhým. Ak vidím, že sa niekto porezal /pritom môže ísť aj o cudzieho, neznámeho človeka/ živo to vnímam i ja a to temer tak, akoby som sa porezal sám; dokonca často, v niektorých prípadoch /napr. ak ide o dieťa .../, ešte intenzívnejšie než poranený ... Túto našu schopnosť nám umožňuje určitá časť mozgu, ktorá ak je nejakým spôsobom poškodená, potom takto postihnutý človek sa nedokáže vcítiť, stratí schopnosť empatie ... ale „zdravý“ mozog nie je jediným predpokladom k tomu, nakoľko bude, či nebude človek empatickým, je však nevyhnutnou podmienkou ... odkaz |
|
|
4
|
|
|
3. J.Tull 26.01.2014, 13:33
... som neveriaci pes a štekám, keď si niekto myslí, že má väčšiu hodnotu, ako ten druhý. Napríklad, keď tvrdí, že ten kto verí v Boha, je len preto menej inteligentným ... alebo keď niekto tvrdí, že je viac, že je morálnejším, než všetci neveriaci, lebo on uveril ... štekám, keď niekto na základe svojho nevedenia, svojim nemyslením, bez toho, aby sa aspoň snažil porozumieť, odsudzuje názor toho druhého ...
K tomu, aby človek tvrdil, že druhý človek má rovnakú hodnotu ako on, nemusí byť veri...
▲
26.01.2014, 13:51
|
"K tomu, aby človek tvrdil, že druhý človek má rovnakú hodnotu ako on, nemusí byť veriacim" - nepochopil si pointu. Ide o to, či človek môže tvrdiť, že ten druhý má rovnakú hodnotu ako on na základe vedy a kritického myslenia. Veda a kritické myslenie nie sú založené na citoch.
|
|
|
5
|
|
|
4. Patrick91 26.01.2014, 13:51
"K tomu, aby človek tvrdil, že druhý človek má rovnakú hodnotu ako on, nemusí byť veriacim" - nepochopil si pointu. Ide o to, či človek môže tvrdiť, že ten druhý má rovnakú hodnotu ako on na základe vedy a kritického myslenia. Veda a kritické myslenie nie sú založené na citoch.
▲
26.01.2014, 14:02
|
Patrick91; Veda a kritické myslenie nie sú založené na citoch, ale hovoria nám, že ich máme... hovoria nám i to "Nie sme len kopa bielkovín...", že "sme hlina, ktorá dokáže myslieť a hlavne cítiť...", že "Od prirodzenosti nie sme nijakými. Človek sa rodí už s určitými predispozíciami..."
|
|
|
7
|
|
|
5. J.Tull 26.01.2014, 14:02
Patrick91; Veda a kritické myslenie nie sú založené na citoch, ale hovoria nám, že ich máme... hovoria nám i to "Nie sme len kopa bielkovín...", že "sme hlina, ktorá dokáže myslieť a hlavne cítiť...", že "Od prirodzenosti nie sme nijakými. Človek sa rodí už s určitými predispozíciami..."
▲
26.01.2014, 14:08
|
8. Ale to tá kopa bielkovín cíti a myslí... 🙂 nie? :P
|
|
|
8
|
|
|
7. Patrick91 26.01.2014, 14:08
8. Ale to tá kopa bielkovín cíti a myslí... 🙂 nie? :P
▲
26.01.2014, 14:14
|
Patrick91; ... veď práve a keď dokáže myslieť, mať city, byť schopným empatie... potom je schopným vnímať blížneho svojho ako človeka, ktorý je takým istým človekom ako i on sám ... a tento poznatok veda potvrdzuje /nielen genetikou.../
|
|
|
9
|
|
|
8. J.Tull 26.01.2014, 14:14
Patrick91; ... veď práve a keď dokáže myslieť, mať city, byť schopným empatie... potom je schopným vnímať blížneho svojho ako človeka, ktorý je takým istým človekom ako i on sám ... a tento poznatok veda potvrdzuje /nielen genetikou.../
▲
26.01.2014, 14:19
|
11. Takže je človek len kopa bielkovín? Tým "len" myslím, že nemá v sebe nič transcendentné.
A nemyslím si, že každý človek je toho schopný len tak. Emócie/city môžu byť aj negatívne - hnev, závisť... naše konanie je prirdzene aj dobré aj zlé, nie?
|
|
|
10
|
|
|
9. Patrick91 26.01.2014, 14:19
11. Takže je človek len kopa bielkovín? Tým "len" myslím, že nemá v sebe nič transcendentné.
A nemyslím si, že každý človek je toho schopný len tak. Emócie/city môžu byť aj negatívne - hnev, závisť... naše konanie je prirdzene aj dobré aj zlé, nie?
▲
26.01.2014, 15:01
|
Patrick91; ... to či človek má, alebo nemá v sebe niečo transcendentné, to ja neviem a myslím si, že ani veda aspoň zatiaľ, nemá k tomu nástroje, aby to zistila; nemá to v pracovnej náplni /hoci isté snahy tu sú.../
Emócie/city môžu byť aj negatívne - hnev, závisť... naše konanie je prirdzene aj dobré aj zlé, nie? Samozrejme, ale to, že všeobecne prevládala schopnosť byť „dobrým“, byť prospešným pre čriedu, stádo, spoločnosť ... pre daný „stádovitý druh“ bolo výhodné ... ak by predsa prevládali, mali by sme v predispozíciách, v prirodzenosti, všeobecne viac toho „zla“, skončili by sme veľmi rýchle ...
|
|
|
17
|
|
|
3. J.Tull 26.01.2014, 13:33
... som neveriaci pes a štekám, keď si niekto myslí, že má väčšiu hodnotu, ako ten druhý. Napríklad, keď tvrdí, že ten kto verí v Boha, je len preto menej inteligentným ... alebo keď niekto tvrdí, že je viac, že je morálnejším, než všetci neveriaci, lebo on uveril ... štekám, keď niekto na základe svojho nevedenia, svojim nemyslením, bez toho, aby sa aspoň snažil porozumieť, odsudzuje názor toho druhého ...
K tomu, aby človek tvrdil, že druhý človek má rovnakú hodnotu ako on, nemusí byť veri...
▲
27.01.2014, 16:25
|
ešteže štekaš...pes ktory nahaňa svoj chvost a nešteka pri tom je už na tom špatne....
|
 |
|
19
|
|
|
17. 27.01.2014, 16:25
ešteže štekaš...pes ktory nahaňa svoj chvost a nešteka pri tom je už na tom špatne....
▲
27.01.2014, 19:18
|
veriaci-4; ... podobne špatne je na tom i ten, kto číta bibliu a pri mnohých jej statiach sa mu robia vyrážky... ale možno ich vynecháva  |
|
|
20
|
|
|
19. J.Tull 27.01.2014, 19:18
veriaci-4; ... podobne špatne je na tom i ten, kto číta bibliu a pri mnohých jej statiach sa mu robia vyrážky... ale možno ich vynecháva
▲
27.01.2014, 19:22
|
vyrazky pri Biblii sa robia len hriesnym (vedia preco)
|
 |
|
23
|
|
|
20. 27.01.2014, 19:22
vyrazky pri Biblii sa robia len hriesnym (vedia preco)
▲
27.01.2014, 19:54
|
Takze kazdemu (i tebe):
Kaz 7,20
Lebo niet na svete človeka, ktorý by bol taký spravodlivý, že by konal iba dobré a nedopustil by sa hriechu.
Rim 3,22-23
Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Lebo niet rozdielu:
veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva;
|
|
|
24
|
|
|
23. 27.01.2014, 19:54
Takze kazdemu (i tebe):
Kaz 7,20
Lebo niet na svete človeka, ktorý by bol taký spravodlivý, že by konal iba dobré a nedopustil by sa hriechu.
Rim 3,22-23
Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Lebo niet rozdielu:
veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva;
▲
27.01.2014, 21:46
|
to sa mi paci, ze si mi verny 🙂
|
|
|
25
|
|
|
24. 27.01.2014, 21:46
to sa mi paci, ze si mi verny 🙂
▲
27.01.2014, 21:58
|
Vies co je parada?
Ze uz ma ani nestves  |
|
|
27
|
|
|
25. 27.01.2014, 21:58
Vies co je parada?
Ze uz ma ani nestves
▲
27.01.2014, 23:21
|
|
35
|
|
|
27. 27.01.2014, 23:21
nevypada 🙂
▲
28.01.2014, 01:13
|
Skor to vyzera, ze ja stvem teba... az si si to musel vykompenzovat vytvorenim temy  |
|
|
37
|
|
|
35. 28.01.2014, 01:13
Skor to vyzera, ze ja stvem teba... az si si to musel vykompenzovat vytvorenim temy
▲
28.01.2014, 01:19
|
|
38
|
|
|
37. 28.01.2014, 01:19
nevypada 🙂
▲
28.01.2014, 01:20
|
|
13
|
Prečo nie náboženská, ale humanistická výchova a morálka? Jednoducho preto, lebo zodpovednosť za svoje myslenie a konanie znáša človek sám. Etika a morálka nemá nejakého nadprirodzeného garanta, historicky sa vyvíjala v ľudskej spoločnosti a tradovala z pokolenia na pokolenie až do dnes. Pozitívne morálne princípy by mali byť pestované v rodine, škole, spoločnosti. Tiež si treba uvedomiť, že morálne konanie môže byť situačné, napríklad pri nepríjemných informáciách a pod.
|
 |
|
18
|
Patrick91; ... písal si: „Mne nejde o pravdu. Mne ide o vaše argumenty a o to, ako ich viete obhájiť. Ja verím svojej pravde, ktorá sa argumentami šíriť nedá“
Predpokladám /samozrejme sú to moje dohady, nie objektívne tvrdenia o druhom... /, že tou pravdou je „Boh“ a chceš nás o nej v podstate presvedčiť tým, že človek je morálnym a tento „morálny zákon v nás“ môže pochádzať len od neho, že bez jeho pričinenia by sme morálnymi neboli. Prvým problémom takéhoto názoru je ten, že už i zvieratá sú svojim spôsobom morálne, že i u nich je možné vypozorovať morálne správanie, aj keď si to neuvedomujú //ani človek, ak koná skutočne morálne, si v tej chvíli morálnosť /Boha... / neuvedomuje... //, nedokážu zadefinovať. Na druhý poukazuje neurológia, ktorá zistila, že nielen inteligencia, ale i agresivita, city, citová vnímavosť, celkový charakter, povaha človeka, je daná, podmienená „vlastnosťami“ jeho mozgu. K tomu som ti písal:
„Túto našu schopnosť nám umožňuje určitá časť mozgu, ktorá ak je nejakým spôsobom poškodená, potom takto postihnutý človek sa nedokáže vcítiť, stratí schopnosť empatie ... ale „zdravý“ mozog nie je jediným predpokladom k tomu, nakoľko bude, či nebude človek empatickým, je však nevyhnutnou podmienkou... “
K „vlastnostiam“ mozgu patrí i „plasticita“, ktorá umožňuje naše emócie zoslabiť, či zosilniť a to tak negatívne ako i pozitívne. Negatívna etika sa vstrebáva, osvojuje ľahko, bez potreby myslieť /skôr naopak... /. Tá morálna, altruistická, už nie. Ak má dôjsť k pozitívnej zmene, vyžaduje zahĺbenie, napríklad meditáciou, modlitbou... „hĺbavým myslením“, pričom vôbec nemusí byť len náboženské, či iné, v tomto smere podobné, ale i „materialistické hĺbavé myslenie“. Veľmi ľahko, bez potreby o tom uvažovať, myslieť, prijmeme, že sme viac, než ten druhý, či už z dôvodov rasistických, ideologických, sociálnych, náboženských a ľahko tých iných, znenávidíme, prestaneme byť schopnými spolucítiť časom nielen s tými „druhoradými“, ale už nedokážeme spolucítiť ani so „svojimi“; pochopiť však, dokázať vcítiť sa do kože blížneho svojho, sa plytkosťou nedá...
„Morálny zákon v nás“ nie je dobrým dôkazom božej existencie... podám ti môj „dôkaz“ v úvodzovkách. Struny, či iné frasy, vytvorili častice a poskladali sa tak, že vytvorili, nielen život, ale ľudský mozog, také štruktúry, nástroj, ktorým sú schopné uvedomovať si, objavovať samé seba...
Ak si však myslíš, že náboženská /kresťanská... / etika je lepšia, ako iná, dokonca dokonalá a to má byť Tvojou pravdou, potom Tvoje myslenie je plytké... |
|
|
21
|
|
|
18. J.Tull 27.01.2014, 19:14
Patrick91; ... písal si: „Mne nejde o pravdu. Mne ide o vaše argumenty a o to, ako ich viete obhájiť. Ja verím svojej pravde, ktorá sa argumentami šíriť nedá“
Predpokladám /samozrejme sú to moje dohady, nie objektívne tvrdenia o druhom... /, že tou pravdou je „Boh“ a chceš nás o nej v podstate presvedčiť tým, že človek je morálnym a tento „morálny zákon v nás“ môže pochádzať len od neho, že bez jeho pričinenia by sme morálnymi neboli. Prvým problémom takéhoto názoru je ten, že už i zvieratá ...
▲
27.01.2014, 19:24
|
"agresivita, city, citová vnímavosť, celkový charakter" nie je podmieneny vlastnostami mozgu, ale slobodnou volbou
|
|
|
46
|
|
|
21. 27.01.2014, 19:24
"agresivita, city, citová vnímavosť, celkový charakter" nie je podmieneny vlastnostami mozgu, ale slobodnou volbou
▲
29.01.2014, 15:56
|
auxiliarius; ak je to tak, potom ako vysvetlíš zmenu v agresivite, v citoch, citovej vnímavosti, celkového charakteru, ktorá nastáva pri rôznych zraneniach, poruchách určitých oblastí mozgu... ?
|
|
|
47
|
|
|
46. J.Tull 29.01.2014, 15:56
auxiliarius; ak je to tak, potom ako vysvetlíš zmenu v agresivite, v citoch, citovej vnímavosti, celkového charakteru, ktorá nastáva pri rôznych zraneniach, poruchách určitých oblastí mozgu... ?
▲
29.01.2014, 16:25
|
nemusi byt ani zranenie ci porucha.
Uplne staci podnet.. Myslim, ze vela veci podmienuje aj chemia v nas...
|
|
|
22
|
Humanizmus je filozoficko-etické stanovisko, ktorým sa ústredné miesto prisudzuje človeku, jeho blahu, potrebám a záujmom, a ktoré spravidla odmieta náboženstvo a zdôrazňuje racionalizmus. Je to aktívny prístup k životu sústreďujúci sa na ľudské riešenia pre ľudské otázky cez racionálne argumenty bez utiekania sa k bohovi, bohom, svätým textom alebo náboženskej viere.
Definícia podľa filitu: filozoficko-etické stanovisko, ktorým sa ústredné miesto prisudzuje človeku, jeho blahu, potrebám a záujmom… Humanizmus je orientácia na hodnotu človeka, jeho práva na šťastie, slobodu, osobný rozvoj a uplatnenie; širšie láska k človeku.
|
 |
|
|
